Naplnenie odkazu Fatimy v osobnom živote a vo farnosti

1.  Cirkev prijala fatimské posolstvo preto, lebo obsahuje výzvu, ktorá je podstatným obsahom samotného evanjelia. Zjavenia Panny Márie vo Fatime ukazujú, ako Trojjedinému Bohu záleží, aby sme ho milovali, aby sme napravili svoj život pokáním,  aby sme sa modlili za obrátenie hriešnikov aj modlitbou ruženca a aby sme boli zasvätení Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktorému sa zasvätil aj Boh predovšetkým v tajomstve vtelenia. Naliehavá nutnosť odpovedať na toto posolstvo je hybnou silou fatimského apoštolátu.

2. Svetový apoštolát Fatimy je spoločenstvom, ktoré šíri úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie najmä šírením pobožností na prvé soboty podľa výzvy Panny Márie vo Fatime. Okrem toho jeho cieľom je tiež  zapojiť sa do príprav na duchovnú a pastoračnú oslavu storočnice Fatimských zjavení v r. 2017, venovať sa formácii členov, podporovať eucharistickú úctu detí a mládeže, pomáhať organizovať púte do Fatimy, pobožnosti  okolo putovnej sochy Fatimskej Panny Márie, brániť rodinné hodnoty a kultúru života posilňovaním kresťanskej viery a formácie v dnešnej rodine a pod. V stanovách Svetového apoštolátu Fatimy čítame: Jeho poslaním je „nová evanjelizácia“ ohlasovaná sv. Jánom Pavlom II. a Benediktom XVI. prostredníctvom fatimského posolstva. Panna Mária prišla do Fatimy preto, aby zevanjelizovala našu dobu.

3. Je známe, že Ján Pavol II. sa často modlil k Panne Márii a vyprosoval u nej pomoc pre evanjelizáciu sveta. Pannu Máriu predstavuje ako Hviezdu novej evanjelizácie, lebo ona prvá zakúsila evanjelizáciu (porov. Lk 1,26-28),  ako prvá do evanjelizácie vstúpila (porov. Lk 1,39-56). Vzhľadom na to, že len pred pár dňami bol pápež Ján Pavol II. svätorečený, vidí sa mi ako vhodné, aby dnešná prednáška bola popretkávaná mariánskym učením toho veľkého pápeža a mariánskeho ctiteľa. Mariánska úcta a jeho mariánske učenie naozaj vyžaruje z celého jeho života i diela, čím sa nám stáva veľkým vzorom svedectva svojej oddanosti Panne Márii, čo je zároveň vzor nasledovania Krista, ktorý sám sa zveril svojej Matke.

4. Sv. Ján Pavol II. po atentáte 13. mája r.1981 počas hospitalizácie na klinike Gemelli poprosil slovenského biskupa Hnilicu, aby mu doručil všetky dokumenty súvisiace so zjaveniami vo Fatime. Pápež celú dokumentáciu dôkladne preštudoval. Keď odchádzal z nemocnice, biskupovi Hnilicovi povedal: „Pochopil som, že jedinou záchranou sveta pred vojnou a ateizmom je obrátenie v zmysle fatimského posolstva.“ 13. mája 1917 Panna Mária povedala: „Prišla som napomenúť ľudstvo, aby sa obrátilo a robilo pokánie za svoje hriechy.“
 Veľká fatimská výstraha s výzvou na pokánie a na obrátenie má zmobilizovať našu vôľu a sily k dôslednému kráčaniu cestou viery, k pokániu a k ustavičnej modlitbe. Len tak možno predísť nenávisti, vojnám, prelievaniu krvi, mravnej i fyzickej degradácii  národov, len tak možno ochrániť seba aj iných od večného zatratenia.

5. Fatimské zjavenie je jasné a jednoznačné: aby sa ľudstvo zachránilo od záhuby sebazničenia, je nutné jeho obrátenie a návrat k Bohu. Na prvé výročie atentátu 13.mája 1982 šiel pápež Ján Pavol II. na púť do Fatimy, aby sa poďakoval za mimoriadnu záchranu života. Pri tejto príležitosti pápež povedal: „prišiel som do Fatimy preto, aby som ešte raz v mene celej Cirkvi vypočul posolstvo, ktoré pred 65-timi rokmi zaznelo z úst našej Matky, ustarostenej o osud svojich detí. Dnes je to posolstvo ešte aktuálnejšie a naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. ... Dramatickými slovami pápež vyjadril svoju bolesť, „že výzva na pokánie, obrátenie a modlitbu sa nestretla, ani sa nestretá s takou odozvou, ako by sa mala.

6. Aké sú konkrétne výzvy fatimského posolstva? Sestra Lucia v knihe o Výzvach fatimského posolstva spomína dohromady až  20 výziev, ktoré  patria do obsahu celého fatimského posolstva.
- 1. výzva posolstva - k viere. Vyplýva  z modlitby, ktorú anjel učil deti modliť sa: Môj Bože, verím v teba. - 2. výzva - k poklone, adorácii.: Klaniam sa ti.- 3. výzva - k nádeji: dúfam v teba.
- 4. výzva -  k láske voči Bohu: milujem ťa.  - 5. výzva -  k odproseniu a odpusteniu: prosím ťa o odpustenie.

7. Pápež Benedikt XVI. v encyklike Deus caritas est kladie Pannu Máriu pred naše oči ako vzor viery, nádeje a lásky. Píše: Mária je veľká práve preto, lebo nerobí veľkou seba, ale Boha. ... Je ženou nádeje: lebo verí v Božie prisľúbenia a očakáva spásu Izraela. Mária je ženou viery: „Blahoslavená je tá, ktorá uverila“ (Lk 1, 45), hovorí jej Alžbeta. Magnifikat – takpovediac portrét jej duše – je celý popretkávaný niťami Svätého písma, myšlienkami z Božieho slova. Tak sa nám odhaľuje, že Mária je v Božom slove skutočne doma, prirodzene z neho vychádza a vstupuje doň. Hovorí a myslí Božím slovom; Božie slovo sa stáva jej slovom a jej slová sa rodia z Božieho slova. Tak je zrejmé, že jej myšlienky sú v súlade s Božími myšlienkami a že jej chcenie je v súlade s Božou vôľou. ... A napokon, Mária je ženou, ktorá miluje. Ako by to mohlo byť inak? Keďže vo viere myslí Božími myšlienkami, a chce Božou vôľou, nemôže byť inou než milujúcou ženou.

8.  - 6. výzva posolstva - k modlitbe: „Modlite sa, modlite sa mnoho!“  Ján Pavol II. vo Fatime povedal, že najpodstatnejšou časťou fatimského posolstva je výzva „modliť sa, modliť sa a ešte raz modliť sa“ (13. mája 1982). Takto pápež pripomenul, že človek alebo národ, ktorý sa modlí, je zjednotený s Bohom, a teda vlastní najväčší poklad a nemá dôvody báť sa budúcnosti.
- 7. výzva - k obete: Panna Mária vo Fatime povedala: „Prinášajte neustále Najvyššiemu modlitby a obety.“ „Modlite sa, modlite sa mnoho a prinášajte obety za hriešnikov. Vedzte, že mnohí idú do pekla, lebo nikto sa za nich nemodlí a neprináša obety.
 V našej zástupnej modlitbe dochádza obrazne povedané k princípu zosilňovača: malý prúd v malom obvode uvedie do pohybu veľký elektrický prúd vo veľkom obvode. Naša skromná modlitba a malá obeta, v poslušnom uvádzaní fatimského posolstva do životnej praxe, uvádza po pohybu Máriou sľúbenú veľkú vlnu Božieho milosrdenstva pre svet.
 Pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste o svätení nedele Dies Domini hovorí: „K Panne Márii hľadia veriaci, ktorí počúvajú Božie slovo ohlasované v nedeľnom zhromaždení, a učia sa od nej zachovávať ho a premýšľať o ňom vo svojom srdci (porov. Lk 2, 19).         S Máriou sa učia stáť pod krížom, aby obetovali nebeskému Otcovi Kristovu obetu, a pripájať k nej obetu vlastného života. S Máriou prežívajú radosť zo vzkriesenia a osvojujú si slová Magnifikatu – chválospevu, ktoré ospevujú nevyčerpateľný dar Božieho milosrdenstva.

9. - 8. výzva posolstva: Vezmite a jedzte telo a pite krv Ježiša Krista, ktorého hrozne urážajú nevďační ľudia. Odčiňujte ich previnenia a potešujte svojho Boha.“
 Ján Pavol II. učí: „Mária vedie veriacich k Eucharistii.“ Mária je ženou eucharistickou, pretože je zakomponovaná do veľkonočného mystéria, ktoré sa sprítomňuje v ustanovenej Eucharistii. V eucharistickom mystériu, v ktorom je sprítomnené tajomstvo vykúpenia, je prítomné aj tajomstvo prijatia Márie. Pápež to vysvetľuje vo svojej encyklike o Eucharistii týmito slovami: „V pamiatke Kalvárie je prítomné všetko to, čo Kristus vykonal svojím utrpením a smrťou. Nechýba tu teda ani to, čo spravil vo vzťahu k svojej matke v náš prospech. Jej tu totiž odovzdáva svojho milovaného učeníka a v ňom aj každého z nás: «Žena, hľa, tvoj syn!» Rovnako hovorí každému z nás: «Hľa, tvoja matka!» (Jn 19, 26 – 27). Žiť v Eucharistii pamiatku Kristovej smrti zahŕňa aj stále prijímať tento dar. Znamená to vziať podľa Jánovho príkladu so sebou tú, ktorá je nám vždy znova darovaná ako Matka. Zároveň to značí prijať úlohu pripodobňovať sa Kristovi, dať sa do Matkinej školy a nechať sa ňou sprevádzať.“

10. - 9. výzva posolstva: - k dôvernému vzťahu s Najsvätejšou Trojicou. „Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, hlboko sa ti klaniam.“ Ak je najväčšou duchovno-pastoračnou témou fatimského posolstva výzva k modlitbe a pokániu, tak možno povedať, že najväčšou teologickou témou fatimskej spirituality je dôverný vzťah  s Najsvätejšou Trojicou a adorácia Boha v Trojici.
Pápež zdôrazňuje, že mariánsky kult je previazaný s kultom preukazovaným Bohu: „Mária ako najtypickejší člen Cirkvi zotrváva v zvláštnom vzťahu s božskými osobami Najsvätejšej Trojice. ... Úcta voči Márii je zameraná k zvelebovaniu Najsvätejšej Trojice.“
Sv. Ján Pavol II. učí, že mariánska úcta musí trinitárna, čiže privádzať k Otcovi, Synovi i Duchu Svätému.“ Je to Mária, ktorá nás premieňa na adorátorov Trojice. „Mária skutočne podnecuje svojím príkladom k adorácii Boha: Skrze ňu adorujeme a milujeme Boha.“

11. Mária svojou celou bytosťou upozorňuje na Trojjediného Boha, a preto je dôležité ísť s ňou a v nej k Trojici. Teda skrze Máriu a v Márii môžeme stretnúť, ba „objať“ Trojicu Božích osôb. Nanebovzatá Mária, ktorá bola už na zemi „Príbytkom Najsvätejšej Trojice“, je ním zaiste ešte dokonalejším spôsobom v nebeskej sláve. Trojjediného Boha môžeme preto smelo zvelebovať aj v Márii, pričom sa v podstate pripájame k jej chválospevu v nebi.  Pápež sa rečnícky pýta: „Kto je viac bližším Najsvätejšej Trojici než Panna Mária? Ktoré zo stvorení nám môže viac pomôcť pri jej poznávaní a milovaní?“ – Mária ako naša Matka je v Duchu Svätom nezastupiteľnou učiteľkou v škole dôvernosti s Trojjediným.
 
12. - 10. výzva posolstva: - ku každodennej modlitbe ruženca. List Jána Pavla II. zasvätený ružencovej modlitbe sa sústreďuje na dva základné aspekty: na kristocentrizmus a kontemplatívny charakter ruženca. Pápež uvádza, že „modliť sa ruženec znamená vlastne kontemplovať s Máriou Kristovu tvár.“ Ján Pavol II. navrhoval päť základných myšlienok ruženca: pripomínať si Krista s Máriou, poznávať Krista s Máriou, pripodobniť sa Kristovi s Máriou, prosiť Krista s Máriou a hlásať Krista s Máriou.

13. - 11. výzva posolstva: - k úcte k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. „Ježiš chce... zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.“
 Je známe, že počas vojny v Juhoslávii najlepšie dopadli Slovinci. Nie je bez významu, že to boli práve biskupi tejto krajiny, ktorí jednotne zasvätili Máriinmu Srdcu svoju krajinu. Vojna tam trvala len 6 dní. Chvála Bohu, aj rímskokatolícki biskupi na Ukrajine nedávno zasvätili Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie Ukrajinu. O pár týždňov sa k nim pridali aj gréckokatolícki biskupi. Veríme, že to prinesie dobré ovocie. Je dôležité, aby sa Máriinmu srdcu zasväcovali nielen jednotlivci, ale aj celé skupiny ľudí, zvlášť rodiny a farské rodiny, ako aj celé národy. V duchovnom svete to má veľký význam.

14. Okrem zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie k obsahu fatimského posolstva patrí aj praktizovanie Fatimských prvých piatich sobôt, čo prináša veľký duchovný úžitok veriacim. Táto pobožnosť vytvára významný príspevok k návratu k sviatostnému životu ako i k pravej mariánskej úcte, a tak privádza veriacich k Ježišovi Kristovi.
Z toho, čo povedala Panna Mária o praktizovaní Fatimských pobožností na prvé soboty je zrejmé, že ide o dve rozdielne podmienky. Osve sa má vykonať modlitba svätého ruženca a osve 15-minútová meditácia.  Biskup diecézy Leiria, do ktorej Fatima patrí, napísal v r. 1939, že spomenutú 15-minútovú meditáciu možno konať aj počas modlitby ruženca. Lucia však k tomu poznamenáva, že pre tých, čo to môžu, je dokonalejšie vec vykonať vo svojom čase.
 Pobožnosť prvých piatich sobôt treba vykonať s úmyslom odčiniť urážky, ktoré sa dostávajú Nepoškvrnenému Srdcu našej nebeskej Matky. Zvlášť dôležité je pristúpiť s týmto úmyslom k sv. prijímaniu na prvú sobotu, ako to výslovne povedal Lucii Pán Ježiš. Svätá spoveď, konaná tiež s týmto úmyslom, môže byť pred prvou sobotou alebo aj niekoľko dní po nej.  Môžeme povedať, že táto pobožnosť je kristocentrická nielen pre  svoju zameranosť na Krista spolu s Pannou Máriou, ale aj z liturgického dôvodu, keďže je konaná v  kontexte úcty k Božskému Srdcu na prvé piatky. 5 urážok, ktoré máme odčiniť, napovedajú, že súvisia so situáciou, ktorá sa začínala diať v Rusku počas postupnej ateizácie. Najskôr to bolo neprijatie dogmy o Nepoškvrnenom Počatí pravoslávnymi Cirkvami, hoci Pannu Máriu nazývajú Prečistou Bohorodičkou, potom verejno-politické odmietanie Boha a teda aj Márie, ničenie kostolov a ikon, teda aj mariánskych, vštepovanie ateizmu do sŕdc detí a teda aj odmietanie Márie, atď. ...
Lucia v liste svojmu spovedníkovi v r. 1939 napísala závažné slová: „Od vykonávania tejto pobožnosti, spolu so zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, bude závisieť vojna alebo mier vo svete.“

15.  Ako praktizujeme túto pobožnosť v našej farnosti (Žilina-Závodie)?  Na konci svätej omše na prvú sobotu pred požehnaním si najskôr obnovíme zasvätenie sa Kristovi a Panne Márii. Úmysel, s ktorým by sme mali vstupovať do celého kontextu pobožnosti prvých sobôt, si už každý má vzbudiť individuálne, ale zvyknem ho pripomínať na konci sv. omše.
 Potom vystavím sviatosť Oltárnu. Nasledujúcich presne 15 minút sa potom snažím spontánne nahlas rozjímať nad 15 tajomstvami ruženca; vždy jednému tajomstvu venujem jednu minútu. Keďže po sobotách striedame vždy inú časť ruženca, podľa toho, ako to vyjde na prvú sobotu rozjímame nad 15-timi tajomstvami troch častí ruženca a tú zvyšnú štvrtú časť sa potom pomodlíme hneď po rozjímaní. Na záver je eucharistické požehnanie a mariánska pieseň. V ostatné soboty mávame priebeh modlitieb  v duchu Mariánskeho kňazského hnutia.

16. - 12. výzva posolstva: uvažovanie o večnom živote.  13. výzva - apoštolát.
- 14. výzva posolstva: - k vytrvalosti v dobrom. Panna Mária vyzýva k vytrvalej modlitbe: „Pokračujte v modlitbe ruženca, aby sa skončila vojna“. Vo svete je toľko  nákazlivého hriechu, že potrebujeme duchovne dezinfikovať svoje svetským duchom často nainfikované srdcia a to vyslovovaním svätých mien Ježiša a Márie v modlitbe ruženca. Ruženec sa naozaj stáva akoby Dávidovým prakom proti spupnému Goliášovi svetského, bezbožného, hriešneho zmýšľania. Preto vytrvalo konajme to, k čomu nás vyzýva Božia Matka a spolu s ňou i svätý Ján Pavol II.: znovu s dôverou berme do rúk ruženec. - 15. výzva posolstva: -  prestať urážať Boha. Ako spomenula Panna Mária: „Neurážajte viac Boha, nášho Pána, lebo je už veľmi urážaný“.

17. - 16. výzva posolstva: - k posväcovaniu rodiny.
 Je pozoruhodné, že atentát na pápeža bol spáchaný popoludní toho istého dňa,  kedy pápež Ján Pavol II. ráno podpísal schválenie novovzniknutého „Inštitútu Jána Pavla II. pre manželstvo a rodinu“, ktorého založenie si pápež veľmi prial. Lucia neskôr v liste prezidentovi tohto inštitútu napísala, že tento inštitút bude ťažko skúšaný a bude musieť priniesť veľké obete pre dobro manželstiev a rodín. V ten istý deň sám pápež, otec veľkej rodiny Cirkvi, ba ľudstva, položil svojím utrpením svoj významný vklad do spoluvýkupnej ceny za záchranu manželstiev a rodín. V nedávnej nedeľnej homílii pri kanonizačnej slávnosti v Ríme povedal pápež František tieto slová: „V tejto službe Božiemu ľudu bol sv. Ján Pavol II. pápežom rodiny. On sám raz povedal, že by chcel, aby sa naňho spomínalo ako na pápeža rodiny. S radosťou to zdôrazňujem, keďže sa nachádzame na ceste synody o rodine a s rodinami, na ktorej nás on istotne z neba sprevádza a podporuje.“

18. - 17. výzva posolstva: - k dokonalosti kresťanského života
 Pápež Ján Pavol II. učí, že mariánsky kult, ak má byť katolícky, musí umocňovať bezprostredné spojenie veriacich s Kristom. K tomu napomáha osoba Matky Vykupiteľa, ktorá umocňuje jednotu veriacich s Kristom a privádza ich ku Kristovi. Správna mariánska úcta sa musí vyjadrovať v úsilí nasledovať Matku na ceste osobnej dokonalosti. Sv. Ľudovít hovorí: Celá naša dokonalosť spočíva v tom, že sa pripodobníme, spojíme a oddáme Ježišovi Kristovi. Pretože Mária sa mu zo všetkých stvorení najviac pripodobnila, z toho vyplýva že čím viac jej bude duša oddaná, tým viac bude oddaná Ježišovi Kristovi.

19. - 18. výzva posolstva: - k životu úplného zasvätenia sa Bohu
- 19. výzva posolstva: - k svätosti. Celé fatimské posolstvo je veľkou výzvou k svätosti.
Sestra Lucia poznáva túto výzvu k svätosti z niektorých detailov v zjaveniach. Prítomnosť sv. Jozefa v jednom z nich chápala ako naliehavú výzvu k svätosti rodiny. Zjavenie Panny Márie Bolestnej, ktorá zotrváva pri nohách kríža,  je pre Luciu výzvou k dokonalosti kresťanského života. Napokon v zjavení Panny Márie Karmelskej v rehoľnom rúchu vidí výzvu k dokonalosti zasväteného života, k nasledovaniu Krista po ceste evanjeliových rád čistoty, chudoby a poslušnosti. Lucia vysvetľuje, že posolstvo je naliehavou výzvou k svätosti pre všetkých kresťanov. Je to výzva, ktorá vychádza od Márie, vzoru najdokonalejšej svätosti, na akú môže byť stvorenie povýšené. Je to Máriina výzva k svätosti pre pokoj a spásu všetkých ľudí v Kristovi.
- 20. výzva posolstva: - pokračovať na ceste do neba.

20. Z celého kontextu učenia sv. Jána Pavla II. a z výziev fatimského posolstva môžeme vnímať niekoľko aktuálnych perspektív. Nemôžeme pri tom obísť aj súvis s odkazom veľkého mariánskeho svätca, sv. Ľudovíta Márie Grigniona z Montfortu.  Svätý Ján Pavol II. sa vyjadril, že čítanie spisu od svätého Ľudovíta O pravej úcte k Panne Márii znamenalo obrat v jeho živote. Jeho láska a oddanosť Panne Márii bola obdivuhodná a je pre nás veľkým povzbudením, aby sme ho nasledovali.

21. Svätý Ľudovít Grignion z Montfortu vo svojom diele  o Pravej úcte hovorí:
Keď Mária zapustí korene v duši nejakého veriaceho, vytvorí v nej divy milosti, aké len ona môže urobiť. Mária spolu s Duchom Svätým vytvorila to najväčšie, čo kedy bolo  a čo kedy bude Bohočloveka; a následne vytvorí veľké veci v posledných časoch. ...Vtedy prídu zázračné veci na tieto biedne miesta, keď Duch Svätý nájde v dušiach svoju drahú Nevestu. Vstúpi do nich v hojnosti a naplní ich svojimi darmi, obzvlášť darom svojej múdrosti, aby pôsobil divy milosti.

22. Aká je teda úloha Panny Márie v posledných časoch? Spása sveta sa začala cez Máriu a takisto bude cez ňu dokonaná. Duch Svätý ju vyjaví a urobí známou a cez ňu privedie ľudí k tomu, aby poznali Ježiša Krista, aby ho milovali a jemu slúžili. Ten, kto nájde Máriu, nájde život, čiže Ježiša Krista, ktorý je Cesta, Pravda a Život. Preto je nevyhnutné, aby Mária bola ešte viac známa než dosiaľ.  V týchto posledných časoch Mária musí zažiariť viac než kedykoľvek predtým svojim milosrdenstvom, svojou mocou a svojou milosťou.

23. Milosrdenstvom zažiari, aby zhromaždila a s láskou prijala tých úbohých hriešnikov a blúdiacich, ktorí sa obrátia a navrátia do Katolíckej cirkvi. Mocou zažiari proti nepriateľom Božím, ktorí sa vzbúria, aby sľubmi a hrozbami zviedli ľudí a priviedli ich ku skaze.
Milosťou musí zažiariť, aby oduševnila a podržala chrabrých bojovníkov a verných služobníkov Ježiša Krista bojujúcich za jeho záujmy. A nakoniec Mária musí byť strašná pre diabla a jeho prívržencov, najmä v týchto posledných časoch, lebo diabol dobre vie, že má málo času – menej než kedykoľvek – na záhubu duší, a preto každým dňom znásobuje svoje úsilie a útoky.

24. Boh chce, aby v súčasnosti ľudia Máriu viac poznali, viac milovali a viac si ju ctili. Máriini služobníci okúsia jej materskú láskavosť aj dobrotu a budú ju nežne milovať ako jej milované deti. Budú apoštolmi posledných čias a dobyjú slávne víťazstva nad svojimi nepriateľmi. V jednej ruke budú mať kríž a v druhej ruženec a v srdciach sväté mená Ježiš a Mária.

25. Pozoruhodná je výzva sv. Ľudovíta, ktorý v časti o Svätých metódach ako sa modliť ruženec, cituje Richarda od Svätého Vavrinca (čl.55), ktorý vypočítava dôvody, pre ktoré je dobré sa na začiatku kázne modliť Zdravas Mária: Cirkev chce napodobniť počínanie anjela Gabriela, ktorý skôr, než svojimi slovami zvestoval Márii dobrú zvesť, úctivo ju najprv pozdravil Zdravas Mária. Podobne kazatelia konajú službu anjela. Cirkev, keď ide zvestovať evanjelium, má pozdraviť Pannu. Poslucháči Božieho slova získajú z príhovoru viac plodov.  No aby poslucháči vierou porodili Krista vo svojich dušiach, musia obsiahnuť túto milosť Panny, ktorá ho porodila prvá a s ňou sa budú môcť stať matkami Božieho Syna. Lebo bez  Márie nemôžu v sebe zrodiť Ježiša. Poslucháči podľa príkladu Panny pozornejšie počúvajú a vernejšie uchovajú Božie Slovo.

26.  Je potrebné skonkrétniť oddanosť Márii v jednotlivých životných oblastiach.. V praxi to môže znamenať postupné, veľmi konkrétne kroky dôvery, načúvania a spolupráce s Božím Duchom – v škole Panny Márie, v škole mystiky všedného dňa. Prvým krokom môže byť pozvanie Panny Márie do oblasti nášho fyzického bytia. Zasväťme Panne Márii svoje zdravie, telo, celý náš vnútorný život, všetky emócie a vzťahy, celý náš dom, televízor, spôsob a štýl obliekania, výber vecí pri nakupovaní, peniaze, úspory, štúdium, zamestnanie, dovolenku, auto, šport, zábavu, radosť i bolesť. Zverme to všetko Márii,  a zažijeme skutočné oslobodenie, zbaví nás to mnohých úzkostí a strachu. Zasvätenie sa Márii je vlastne celoživotné akoby zvolanie: „Nech je k Tvojej dispozícii všetko, čo mám a čo som.“ 

27. Mali by sme viac životom i slovom hovoriť, že patríme Márii. Je pozoruhodné, že sv. Ján Pavol II. sa netajil tým, že celý patrí Márii. Totus tuus, celý som tvoj!, je jeho známe programové životné heslo, ktoré je pravdaže nasmerované skrze Máriu k Ježišovi, ale znamená v celom kontexte aj Celý Boží, i Celý Cirkvi. V tomto je nám veľkým vzorom. Vieme, že aj stránky svojich príhovor si postupne akoby čísloval vetou: Totus tuus sum, et omnia mea tua sunt, o Virgo gloriosa, super omnia benedicta. Accipio te in mea omnia. Praebe mihi cor tuum o Maria.“
 Ján Pavol II. predstavuje Máriu nie ako „vedľajšiu“ osobu v dejinách spásy, ale poukazuje na jej prítomnosť v tomto svete ako na skutočnosť, ktorú máme prijať.  Učeník prijíma Máriu ako duchovný dar, ktorý nám daroval Vykupiteľ v hodine smrti na kríži. Pápež vo svojej mariánskej encyklike učí: „Máriino materstvo, ktoré sa stáva dedičstvom človeka, je darom, ktorý sám Kristus osobne dáva každému človekovi. Keď sa kresťan synovsky zveruje Márii, prijíma, ako apoštol Ján, za svoju Kristovu matku a vovádza ju do celého priestoru svojho vnútorného života, čiže do svojho ľudského a kresťanského ja.“ Poľský mariológ Kazimierz Pek pripomína, že evanjelista Ján používa to isté grécke slovo lambanein na označenie tak prijatia Ježiša – porovnaj 1. kapitola Jánovho evanjelia (v. 11–12), ako aj jeho Matky – porovnaj 19. kapitola Jánovho evanjelia (v. 27). Kristov učeník teda prijíma Máriu do svojho života podobne, ako prijal Krista. Pápež predlžuje chápanie prijatia Ježiša v prijatí najmenších aj na Pannu Máriu, pričom kladie do úst Ježiša slová: „Kto prijíma moju Matku, prijíma mňa“.

28. Je potrebné počúvať v srdci hlas Matky. Potrebujeme ju počuť pre vnútorné uzdravenie nášho uboleného srdca, potrebujeme jej dych, jej pofúkanie našich zranení. Ona sa k nám prihovára ako k svojmu Synovi. Vidí a vníma nás v Kristovi, miluje nás ako Ježiša, podobne ako Otec nebeský nás miluje tak veľmi ako vlastného Syna, v zmysle Ježišovej veľkňazskej modlitby, ako to čítame v Jánovom evanjeliu, v 17.-tej kapitole. Pre sestru Luciu je to hlavná strana evanjelia. Ježiš sa modlil aby sme boli jedno ako Trojjediný Boh, ale aj za to, aby sme spoznali, že Otec nás miluje tak, ako miluje jeho.  Tak podobne aj Mária nás miluje ako Ježiša. Nechajme k sebe hovoriť Matku, ktorá je zosilnením Božích slov k nám. Vstúpme do Máriinho jasotu a velebenia Pána  a jej očami hľaďme na Krista, ktorého tvár žiari nad nami a ktorého máme kontemplovať Máriiným pohľadom v tajomstvách ruženca.

29. Máriino Nepoškvrnené Srdce napokon zvíťazí, ako to predpovedala Panna Mária vo Fatime. Ako k tomu príde? Nuž cez jej drobné víťazstvá v našich životoch. Keď jej vytvoríme priestor, ako malé deti, ako nás k tomu vyzýva aj Kristus: ak nebudete ako deti nevojdete do nebeského kráľovstva. A k tomu patrí aj počúvanie Máriinho materinského hlasu v našom srdci. A bez ruženca to nejde; lebo ružencom sa dostávame do bezprostrednej blízkosti Panny Márie, čo je nevyhnutné, aby sme vstúpili do dôverného počúvania, aby sme zažili jej materinské objatie, aby sme začuli jej hlas, tlkot jej srdca, jej milé, žehnajúce slová, jej materinské dobrorečenie.
 V podstate ide o napĺňanie tajomstva byť ako Mária, vžívať sa do nej, vdychovať ju do svojej duše láskou Ducha Svätého, konať v jej mene, milovať jej Srdcom Ježiša vo svojom srdci a skrze neho nosiť vo svojom srdci aj ľudí ako Mária v tajomstve jej putovania k Alžbete a do tohto tajomstva vovádzať aj našich blížnych, aby jednoducho Panna Mária bola prítomná v nás. 

Vdp. Ivan Špánik