Nasleduje časť prejavu pápeža Pavla VI. prednesený 21.novembra 1964 v závere tretieho zasadnutia II. Vatikánskeho Koncilu, ktorým promulgoval Koncilovú konštitúciu o Cirkvi (Lumen Gentium) a zároveň prehlásil Pannu Máriu za Matku Cirkvi. (neoficiálny preklad)

Naši vážení, ctihodní bratia, nemôžem inak, ako so zvýšenými pocitmi úprimnosti a synovskej vďačnosti ku Svätej Panne, ktorú radi považujeme za Ochrankyňu terajšieho koncilu, svedkyňu nášho úsilia, našu najláskavejšiu radkyňu, pretože to jej, ako nebeskej patrónke, spolu so svätým Jozefom, bola pápežom Jánom XXIII hneď od začiatku zverená činnosť nášho Ekumenického zhromaždenia. Pohnutí týmito istými citmi, minulý rok sme vyjadrili Preblahoslavenej Márii slávnostný akt spoločnej pocty, stretnutím v Bazilike (Liberiana), pri obraze uctievanom so slávnym titulom Salus Populi Romani (Spása rímskeho ľudu).

V tomto roku sa pocta nášho Koncilu prejavuje omnoho vzácnejšia a významnejšia. Promulgovanie dnešnej konštitúcie, ktorej vrcholom a korunou je celá hlava venovaná Panne Márii, nás oprávňuje povedať, že toto zasadnutie sa končí nádherným chválospevom na počesť Panny Márie. Je to v skutočnosti po prvý krát - a zdôrazňujeme že to napĺňa naše duše hlbokým pohnutím - že ekumenický koncil predkladá tak rozsiahlu syntézu katolíckeho učenia, týkajúceho sa miesta, ktoré Preblahoslavená Panna Mária zastáva v tajomstve Krista a Cirkvi.
Toto sa zhoduje s cieľom, ktorý si tento koncil stanovil, ukázať tvár Svätej Cirkvi, s ktorou je Mária tesne spojená, a ktorého, ako to už bolo autoritou magistéria potvrdené, je ona jej "portio maxima, portio optima, portio praecipua, portio electissima" (najväčšia, najkrajšia, najcennejšia, najvzácnejšia časť).

Skutočne, podstata Cirkvi nie je vyčerpaná v jej hierarchickej štruktúre, v jej liturgii, v jej sviatostiach, v jej právnych predpisoch. Vnútorný, základný zdroj jej posväcujúcej sily sa nachádza v jej mystickom spojení s Kristom. Spojenie, ktoré si nemôžeme predstaviť oddelené od tej, ktorá je Matkou Vteleného Slova a ktorú sám Ježiš Kristus chcel mať úzko zjednotenú so sebou pre našu spásu. Takto láskyplné rozjímanie o divoch, ktoré vykonal Boh vo svojej Presvätej Matke, musí objaviť svoju náležitú perspektívu v obraze Cirkvi. A poznanie pravdy katolíckeho učenia o Márii bude vždy kľúčom k správnemu pochopeniu tajomstva Krista a Cirkvi.

Uvažovaním o týchto úzkych vzťahoch medzi Máriou a Cirkvou, tak jasne potvrdených v dnešnej koncilovej konštitúcii, prichádzame na to, že tu je najslávnejšia a najvhodnejšia chvíľa pre splnenie túžby, ktorú po tom, čo sme ju spomenuli na konci predchádzajúceho zasadnutia, veľmi mnohí konciloví Otcovia prijali za svoju, aby sa na tomto koncile výslovne vyhlásila materská funkcia, ktorú blahoslavená Panna vykonáva nad kresťanským ľudom. Preto si myslíme, že bude dobré, keď na tomto verejnom zasadaní zavedieme titul, ktorým sa bude uctievať Panna Mária, ako sa toho domáhajú zo všetkých strán katolíckeho sveta, a ktorý je aj nám osobitne cenný, lebo vyjadruje privilegované miesto, ktoré tento koncil priznáva Panne Márii vo svätej Cirkvi.

A preto, na slávu Panne Márii a na našu útechu vyhlasujeme Preblahoslavenú Pannu Máriu za Matku Cirkvi, t.j. celého Božieho ľudu, tak veriacich, ako aj pastierov, ktorí ju nazývajú najdrahšou Matkou. A žiadame, aby si celý kresťanský ľud Matku Božiu týmto nežným titulom odteraz ešte väčšmi uctieval a ju vzýval.

Ctihodní Bratia, tento titul nie je nový v kresťanskej zbožnosti; práve týmto titulom, pred všetkými inými, veriaci ľudia a Cirkev oslovujú Pannu Máriu. Skutočne je súčasťou úprimného jadra oddanosti Márii, nachádzajúc jeho odôvodnenie v pravej úctyhodnosti Matky Vteleného Slova.

A v skutočnosti je to práve Božie Materstvo, ktoré je základom pre jej osobitný vzťah s Kristom a pre jej prítomnosť v ekonómii spásy, dosiahnutej Ježišom Kristom. Preto tiež utvára základné opodstatnenie vzťahu medzi Pannou Máriou a Cirkvou, keďže je matkou toho, ktorý práve od okamihu svojho Vtelenia v jej panenskom lone, stal sa hlavou svojho Mystického Tela, ktorým je Cirkev. Takže Panna Mária, ako Kristova Matka, je tiež matkou všetkých veriacich a všetkých pastierov. A preto my, s dušou plnou dôvery a synovskej lásky, dvíhame k nej náš pohľad, napriek našej nehodnosti a slabosti. Ona, ktorá nám dala v Ježišovi prameň milosti, nesklame v svojej starostlivosti o Cirkev, ktorá teraz prekvitá nesmiernou hojnosťou darov Ducha Svätého a dáva sa s novou horlivosťou do plnenia svojho spásonosného poslania.

A naša dôvera je ešte silnejšia a plne opodstatnená, ak uznávame veľmi dôverné spojenie medzi touto našou nebeskou Matkou a ľudstvom. Aj keď je Bohom ozdobená bohatstvom obdivuhodných výsad, ktoré ju robia hodnou Matky Vteleného Slova, predsa je k nám veľmi blízko. Dcéra Adama, ako my sami, a preto naša sestra pre putá prirodzenosti. Ona je jednako len stvorenie, avšak uchránená od prvotného hriechu, vzhľadom k zásluhám Vykupiteľa. Ona vlastní okrem získaných privilégií osobitnú čnosť úplnej a príkladnej viery, je takto hodná nadšenej chvály "beata quae credidisti-blahoslavená si, lebo si uverila". Vo svojom pozemskom živote uskutočnila dokonalý obraz Kristovho učeníka, odzrkadľovala všetky čnosti, a stelesňovala evanjeliové blahoslavenstvá vyhlásené Kristom. Preto v nej celá Cirkev, v jej jedinečnej rozmanitosti života a účinkovania, nachádza najautentickejší model dokonalej podoby Krista.

Preto veríme, že promulgáciou Konštitúcie o Cirkvi, ukončenou prehlásením Panny Márie za Matku Cirkvi, t.j. všetkých veriacich a všetkých pastierov, kresťanský ľud sa môže s väčšou horlivosťou obracať ku Svätej Panne a preukazovať jej patričnú úctu a oddanosť.
Čo sa nás týka, tak ako sme na pozvanie pápeža Jána XXIII vstúpili do koncilovej sály spolu s Máriou, Ježišovou Matkou, tak pri uzatváraní tretieho zasadnutia opúšťame tento Chrám s najsvätejším a najsladším menom Márie, Matky Cirkvi. Na znak vďačnosti za jej láskyplnú pomoc, ktorou nás štedro zahŕňala počas tohto koncilového obdobia, nech sa každý z vás, ctihodní bratia, zaviaže prechovávať medzi kresťanským ľudom najvyšší úctu menu Panny Márie, vidiac v nej vzor viery a úplnej odpovede na každú Božiu požiadavku a vzor plného osvojenia si hľadania Krista a jeho lásky. Takto všetci veriaci ľudia, spojení v mene spoločnej Matky, môžu sa cítiť stále pevnejšie zakorenení vo viere a v jednote s Ježišom Kristom a zároveň zapálení štedrosťou voči bratom, podporovaním chudobných, horlivosťou za právo a ochranu pokoja. Ako veľký svätý Ambróz vyzýval: "Nech je v každom duša Márie, aby mohla velebiť Pána; nech je v každom duch Márie, aby mohol jasať v Pánovi."

Nadovšetko túžime aby bolo vysvetlené, že Mária, pokorná služobnica Pána, existuje iba vo vzťahu k Bohu a ku Kristovi, nášmu jedinému Prostredníkovi a Vykupiteľovi. A rovnako takto môže byť predstavovaná skutočná podstata a zmysel mariánskej úcty v Cirkvi, osobitne tam, kde je mnoho odlúčených bratov, tak, aby tí, ktorí nie sú súčasťou katolíckeho spoločenstva mohli pochopiť, že oddanosť Márii, vzdialená od toho, aby bola sama v sebe cieľom, je namiesto toho prostriedkom, vo svojej podstate ustanoveným pre smerovanie duší ku Kristovi a takto ich zjednocovať s Otcom v láske Ducha Svätého.

Zatiaľ čo sa v úpenlivej modlitbe obraciame k Panne Márii, aby požehnávala tento ekumenický koncil a celú Cirkev, aby sa urýchlila hodina zjednotenia všetkých kresťanov, náš pohľad sa upiera na nekonečné horizonty celého sveta, predmet najláskavejšej starostlivosti ekumenického koncilu.
Náš ctihodný predchodca, Pius XII blahej pamäti, nie bez vnuknutia zhora, slávnostne zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, dnes pokladáme za osobitne príhodné obnoviť tento akt zasvätenia. Prechovávajúc toto v pamäti, rozhodli sme sa poslať v blízkej budúcnosti osobitnú delegáciu do Fatimy, aby priniesla Zlatú ružu do fatimskej svätyne, ktorá je viac, ako kedykoľvek predtým, vzácnejšia nielen ľuďom šľachetného portugalského národa, ale je dnes osobitne drahá pre nás a je tiež známa a uctievaná veriacimi v celom katolíckom svete. Takto chceme zveriť do starostlivosti tejto nebeskej Matky celú ľudskú rodinu, s jej problémami a úzkosťami, s jej opodstatnenými túžbami a vrúcnymi nádejami.

Ó, Panna Mária, Matka Cirkvi, tebe zverujeme celú Cirkev a náš ekumenický koncil! Ty, pomocníčka episkopátu, podpora biskupov, pomáhaj biskupom a ochraňuj ich v apoštolskej misii, a všetkých kňazov, rehoľníkov a laikov, ktorí im pomáhajú v ich náročnej práci. Ty, ktorá si bola prítomná pri tvojom Synovi vo chvíli jeho vykupiteľskej Smrti, ako Matka a jeho najmilovanejšia Nasledovníčka, pamätaj na kresťanský ľud, ktorý sa ti zveruje.

Pamätaj na všetkých tvojich synov, podporuj ich prosby k Bohu, chráň ich vieru, posilňuj ich nádej, zväčši ich kresťanskú lásku. Pamätaj na tých, ktorí sa nachádzajú v trápeniach, v núdzi, v nebezpečenstve a osobitne na tých, ktorí trpia prenasledovaním a ktorí sú väznení pre svoju vieru. Pre týchto, ó Panna, získaj statočnosť a urýchli žiadaný deň spravodlivej slobody. Pozri láskavými očami na našich oddelených bratov a milostivo nás ráč zjednotiť, ty, ktorá si zrodila Krista, ako most jednoty medzi Bohom a ľuďmi.

Ó, ty chrám svetla bez tieňa a bez poškvrny, prihováraj sa u svojho jediného Syna, prostredníka nášho zmierenia s Otcom, aby preukázal milosrdenstvo s našimi nedokonalosti a rozptýlil všetky rozdiely medzi nami, udeliac nám láskyplnú radosť. Do tvojho Nepoškvrneného Srdca, ó, Mária, zverujeme nakoniec celé ľudské pokolenie. Veď ho k poznaniu jediného a pravého Spasiteľa, Ježiša Krista; chráň ho pred pohromami vyvolanými hriechom, daruj celému svetu pokoj v pravde, spravodlivosti, slobode a láske. A nech celá Cirkev, slávením toho veľkého Ekumenického zhromaždenia, dvíha k milostivému Bohu veľkolepý chválospev velebenia a vďakyvzdávania, chválospev radosti a plesania, pretože Pán vykonal veľké veci cez teba, ó milostivá, ó dobrotivá, ó sladká Panna Mária.