Základ modlitby Zdravas Mária je vo Svätom Písme. Anjel Pozdravuje Máriu: "Zdravas`, milosti plná, Pán s tebou."(Lk 1,28) Ďalšia časť je z Alžbetinho pozdravu: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života."(Lk 1,42) Tieto slová určite opakovali tí, ktorí v prvých storočiach ohlasovali evanjeliu a preto sa objavujú v najstarších liturgiách.

Jakubova liturgia siahajúca až do 4.-5.st. vzýva Máriu v Eucharistickom kánone: "Buď pozdravená, milostiplná, Pán je s tebou; požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho tela, lebo si porodila Vykupiteľa našich duší." Nápadná je zdôvodňujúca veta, ktorá udáva, prečo chvála Márie prevyšuje chválu svätých: ona je Matkou Vykupiteľa.
Takmer rovnako znie vzývanie Panny Márie v Anafore (časť eucharist. kánonu) gréckej Markovej liturgie z Alexandrie, ktorú tiež treba datovať do 4.-5.st. Ona pridáva k základnému biblickému textu (Lk 1,28.42) rovnakú doložku ako liturgia Jakubova: "Lebo si porodila Spasiteľa našich duší."
Ďalej menujme striedavú modlitbu z liturgie habešských Jakobitov(4.-5.st.); pred Evanjeliom hovoria striedavo kňaz a cirkevné spoločenstvo:
Kňaz: Zdravas, Mária, plná milosti.
Spoločenstvo: Pán je s tebou.
Kňaz: Požehnaná si medzi ženami.
Spol.: A požehnaný je plod tvojho života.
Kňaz: Pros a zastaň sa nás u tvojho milovaného Syna.
Spol.: Aby nám odpustil naše hriechy.
Pripojený doplnok k biblickému základnému textu spojuje chválu Márie s dôverou v jej príhovor. Za tým stojí istota, že Mária je spojená s Kristom a pomáha veriacim, ktorý ju prosia o pomoc.
Liturgické texty staršie ako zo 4.-5.st. nemáme(vlastne ani ustálené texty predtým neboli), je teda zrejmé, že táto modlitba siaha až k počiatkom kresťanstva.

V rímskej liturgii sa stretáme s touto modlitbou asi od 7.st. Spieva sa na sviatok Zvestovania Pána na Offertorium a potom neskoršie aj na iné sviatky. V modlitbe sa nespomína meno Mária, je to len citát z Písma (Lk 1,28.42)
V 8.st. sa v liturgii sa uvádza už aj meno Mária a stáva sa súčasťou tejto modlitby.
S pribúdaním používania anjelského pozdravu v liturgii sa modlitba stáva stále viac rozšírenou a stáva sa základnou modlitbou kresťanského ľudu. Od 13. storočia nariaďujú synody biskupov modliť sa okrem Vyznania viery a modlitby Otčenáš, aj modlitbu Zdravas Mária. Kňazom sa nariaďuje, aby túto modlitbu vysvetľovali a učili veriacich. Od 13.st. sa pripojuje k biblickému textu aj meno Ježiš. Prosebná modlitba, ktorá bola v liturgii Jakobitov už od 4.st. sa v rímskej liturgii pridáva v 13.-14. storočí.

V 16. storočí už je vo forme, ako ju poznáme dnes uvedená v breviári(1568) aj v Rímskom katechizme(1566).
Práve v storočí reformácie dostáva táto modlitba najvyššie cirkevné schválenie a konečnú podobu. Tým, že bola reformátormi napádaná, Cirkev o to jasnejšie vyjadrila svoje stanovisko o mariánskej úcte a o užitočnosti tejto krásnej modlitby.