Magnae Dei Matris (1892)
Keď sa v modlitbe utiekame k Márii, utiekame sa k Matke milosrdenstva. Veď je nám tak naklonená, že nám hneď a rada pomáha v každej núdzi, ktorá nás gniavi najmä keď ide o našu spásu, ba aj vtedy, keď ju my samy nevzývame, a že nás obdarúva z pokladu milosti, ktorou ju Boh od začiatku jej existencie bohato obdaril, aby bola hodnou stať sa jeho Matkou.

Touto plnosťou milosti, najvznešenejšou zo všetkých predností panenstva, je nad všetkými zbormi anjelov a nad ľuďmi a je zo vštkých najbližšia Kristovi. "Je totiž čosi veľké na každom svätcovi, keď vlastní toľko milosti, že to stačí na spásu mnohých. Bolo by však čosi najväčšie, keby vlastnil toľko milosti, že by to stačilo na spásu všetkých ľudí na svete. A tak je to u Krista a preblahoslavenej Panny." (Tomáš Akvinský)

Fidentem Piumque (1896)
V pobožnosti ruženca zaoberá Kristus hlavné miesto. V ústnych modlitbách, z ktorých je zložený, môžeme vyjadriť a vyznať vieru v Boha, nášho veľmi prozreteľného Otca, vo večný život, v odpustenie hriechov aj vtajomstvá vznešenej Trojice, vo vtelené Slovo, v Božie materstvo a v iné tajomstvá. Teda nikto nepopiera veľkú hodnotu a zásluhu viery. Viera naozaj nie je nič iné, ako vybrané semeno, ktoré v prítomnosti prináša kvety všetkých čností, čo nás robia milými Bohu a dávajú ovocie, ktoré trvá po celú večnosť:"Veru, poznať ťa je dokonalá spravodlivosť, poznať tvoju moc je koreň nesmrteľnosti" (Múd 15,3)