1. januára - Slávnosť Bohorodičky Márie

V čase tvrdých sporov týkajúcich sa osoby Ježiša Krista, Cirkev roku 431 na koncile v Efeze predstavila úradné učenie o Ježišovi Kristovi a Panna Mária bola nazvaná Theotokos - Bohorodička. V liturgických knihách od počiatku 8. stor. nachádzame v textoch určených na 1. januára početné zmienky, orácie, antifóny, responzóriá, ktoré hovoria o materstve Panny Márie. Druhý vatikánsky koncil hovorí: "Už od najdávnejších čias sa Panna Mária uctieva ako Bohorodička, pod ktorej ochranu sa veriaci v modlitbách utiekajú vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách." (LG 66)

11. februára - ľubovoľná spomienka Lurdskej Panny Márie

Od 11. Februára do 16. júla 1858 sa Panna Mária osemnásťkrát zjavila jednoduchému dievčaťu Bernadete Soubirusovej. Táto spomienka bola zaradená do Rímskeho kalendára r. 1907 a roku 1933 bola Bernadeta kanonizovaná.
V sobotu po slávnosti Najsv. Srdca Ježišovho je ľubovoľná spomienka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
- bola známa vo Francúzsku, kde propagátorom tejto myšlienky bol sv. Ján Eudes (+ 1680), pápež Pius XII. ju určil pre celú Cirkev roku 1944.

2. júla sviatok Navštívenia Panny Márie - Levočskej Panny Márie

V liturgii je známy ako spomienka.
Sv. Bonaventúra tento deň ako sviatok zaviedol vo svojej františkánskej reholi a ako záväzný sviatok pre celú Cirkev bol známy od r. 1389. Nový liturgický kalendár tomuto dňu určil dátum 31. máj, výnimku má Slovensko vzhľadom na úctu tejto udalosti zo života Panny Márie v Levoči už od 16. storočia.

15. augusta - slávnosť Nanebovzatia Panny Márie

je podľa všetkého najstarším mariánskym sviatkom v Cirkvi. V 5. stor. bol v Jeruzaleme 15. augusta sviatok Svätej Bohorodičky a keď sa v 6. stor. sviatok rozšíril v západnej Cirkvi, bol nazvaný Usnutie Panny Márie. Od polovice 7. stor. ho pod týmto názvom prijal aj Rím a od 8. stor. bol zmenený názov na Nanebovzatie Panny Márie. Pápež Pius XII. roku 1950 vyhlásil dogmu o nanebovzatí Panny Márie s telom i dušou do neba.

8. septembra - sviatok Narodenia Panny Márie

je podobne ako Nanebovzatie známy najprv v Jeruzaleme, kde koncom 5. stor. bola postavená bazilika Narodenia Panny Márie, dnes sa nazýva Bazilika sv. Anny. Od 7. stor. bolo slávené Narodenie Panny Márie v Byzancii a v Ríme, odtiaľ sa rozšírilo slávenie na celú západnú Cirkev.

12. septembra - mena Panny Márie

Sviatok Máriinho mena zaviedli v 16.st. v Španielsku, v roku 1683 ho pápež Inocent XI. ustanovil pre celú západnú Cirkev na poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni. V rímskom všeobecnom kalendári z roku 1970 už nie je, lebo sa pociťoval ako duplicita so sviatkom Narodenia Panny Márie. No z historických príčin sa v regionálnych kalendároch (aj v slovenskom) zachováva.

15. septembra - slávnosť Sedembolestnej Panny Márie Patrónky Slovenska

Úcta Bolestnej Matky Ježiša Krista sa opiera o Simeonovo proroctvo v Lukášovom evanjeliu (2,35) a svoj rozvoj začal v stredoveku. Od 13- stor. ju šírili serviti (Služobníci Panny Márie). Hymnus Stabat Mater je tiež z konca stredoveku. Pápež Benedikt XV. schválil úctu Bolestnej Panny Márie, ustanovil jej sviatok. V roku 1814 na znak vďačnosti za šťastný návrat z Napoleonovho zajatia pápež Pius VIl zvýšil liturgický stupeň sviatku a rozšíril jeho slávenie na celú Cirkev.
Počiatky úcty Bolestnej Panny Márie na Slovensku siahajú do polovice 16. stor. Strediskom úcty sa stal kostol v Šaštíne, ktorý bol postavený v polovici 18. stor. na mieste omnoho staršieho votívneho kostolíka. V r. 1928 prevzali správu kostola saleziáni a urobili z neho významné pútnické miesto.

7. októbra - povinná spomienka Ružencovej Panny Márie

bola ustanovená roku 1572 ako prejav vďačnosti za víťazstvo nad Turkami v bitke pri Lepante 7. októbra 1571. Pápež Pius V. prikázal všetkým ružencovým spolkom, ktoré existovali od 15. stor., aby sa denne modlili ruženec za odvrátenie tureckého nebezpečenstva, a sám sa zúčastňoval týchto modlitieb spojených s prosebnými procesiami.

8. decembra - Nepoškvrnené počatie

svojimi koreňmi siaha do 8. stor. na Východe, kde bol tento sviatok nazývaný Conceptio Annae. Kresťanský Západ prijal tento sviatok medzi 9. a 11. stor. Od roku 1854 po vyhlásení dogmy o Nepoškvrnenom počatí sa tento sviatok stal prikázaným sviatkom pre celú Cirkev.