V týchto textoch je zobrazená skúsenosť mnohých veriacich v Krista, ktorí pociťovali pomoc Panny Márie. Pre hľadajúceho pravdu, ktorý má natoľko pokory, aby sa dal poučiť zo skúsenosti predchádzajúcich generácií, môžu byť tieto texty nasmerovaním k pravej úcte k Márií.
Sú to texty prevzaté z breviára, uvádzame aj dátum, kedy sa čítajú.

1. január Slávnosť Panny Márie Bohorodičky

Z Listov svätého biskupa Atanáza (Epist. ad Epictetum 5-9: PG 27, 1058, 1062-1066)

Slovo prijalo z Márie našu ľudskú prirodzenosť

Apoštol hovorí, že „Slovo sa ujalo Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom muselo pripodobniť bratom“ a vziať si telo podobné nášmu. Práve preto je tu Mária: aby si ho z nej vzal a ako vlastné obetoval za nás. Písmo spomína pôrod a hovorí: „Zavinula ho do plienok“, blahoslaví prsia, ktoré on požíval, a spomína aj to, že priniesli zaňho obetu ako za prvorodeného. A Gabriel jej obozretne a múdro hovorí. Nepovedal jednoducho „v tebe“ sa narodí, aby si nik nemohol myslieť, že telo bolo do nej vložené zvonka, ale povedal „z teba“, aby všetci verili, že to, čo porodila, z nej povstalo.
Práve o to išlo, že si Slovo vzalo našu ľudskú prirodzenosť, prinieslo ju na obetu a celkom ju zničilo. Potom nás odialo svojou prirodzenosťou. A tak mohol Apoštol povedať: „Toto porušiteľné telo si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.“
Ale to nie je len výmysel, ako hovoria niektorí. Nie! Spasiteľ sa naozaj stal človekom, a tak spasil celého človeka. Naša spása naozaj nie je nijaký prelud a netýka sa len tela; v Božom Slove bol spasený celý človek, teda aj duša aj telo.
Z Márie podľa Písma vzišiel človek s pravou ľudskou prirodzenosťou, preto pravé bolo aj Pánovo telo; bolo pravé, pretože bolo také isté ako naše. Veď Mária je naša sestra, lebo všetci pochádzame od Adama.
Keď Ján hovorí: „Slovo sa telom stalo“, treba to chápať tak ako iné podobné výroky. Tak napríklad Pavol napísal: „Kristus sa za nás stal kliatbou.“ Ľudské telo získalo zo spoločenstva a zo spojenia so Slovom nesmierne bohatstvo: zo smrteľného sa stalo nesmrteľné, zo živočíšneho sa stalo duchovné a hoci bolo utvorené zo zeme, prešlo cez nebeskú bránu.
Ale Trojica, aj keď si Slovo vzalo telo z Márie, je stále Trojicou, nepozná nijaký prírastok ani úbytok; je stále úplne dokonalá: Trojica, a pritom jeden Boh. A tak Cirkev hlása, že je jeden Boh, Otec Slova.

11.2. spomienka Panny Márie Lurdskej

Z rečí svätého biskupa Sofrónia (Oratio 2, in sanctissimae Deiparae Annuntiatione 21-22. 26: PG 87, 3, 3242. 3250)

Cez Máriu zažiarilo ľuďom Otcovo požehnanie

"Zdravas´, milosti plná, Pán s tebou." A môže byť vznešenejšia radosť ako táto, Panna a Matka? Alebo čo môže prevýšiť túto milosť, ktorú si len ty dostala od Boha? Možno vymyslieť niečo pôvabnejšie a krajšie? Všetko je ďaleko od zázraku, ktorý možno pozorovať na tebe; všetko je oveľa nižšie ako tvoja milosť; všetko, aj to najdokonalejšie, je až na druhom mieste a môže sa honosiť len nižšou slávou.
"Pán s tebou." Kto sa potom odváži porovnať sa s tebou? Z teba je Boh; kto by ti neustúpil, kto by ti nedal s radosťou prednosť a neuznal tvoje prvenstvo? Preto keď hľadím na tvoje vynikajúce vlastnosti, ktorými predstihuješ všetky ostatné stvorenia, s nadšeným potleskom ti privolávam: "Zdravas´, milosti plná, Pán s tebou." Veď z teba sa zrodila radosť nielen pre ľudí, ale aj pre nebeské mocnosti.
Naozaj "požehnaná si medzi ženami", lebo ty si Evinu kliatbu zmenila na požehnanie; lebo aj Adam, ktorý ležal ranený kliatbou, prostredníctvom teba získal požehnanie.
Naozaj požehnaná si medzi ženami, lebo cez teba zažiarilo ľuďom Otcovo požehnanie a vyslobodilo ich zo starej potupy.
Naozaj požehnaná si medzi ženami, lebo aj tvoji predkovia cez teba nachádzajú spásu; veď ty si mala porodiť Záchrancu, čo im získa Božiu spásu.
Naozaj požehnaná si medzi ženami, lebo si bez semena priniesla plod, ktorý požehnáva celý svet a vykupuje ho z potupy, že rodí bodľačie.
Naozaj požehnaná si medzi ženami, lebo hoci si od prírody obyčajná žena, staneš sa Rodičkou Boha. Veď ten, čo sa z teba narodí, je nepochybne vtelený Boh, a preto sa právom a zaslúžene voláš Bohorodičkou; preto, že rodíš naozaj Boha.
Ty máš samého Boha vo svojom uzavretom lone. Býva v tebe podľa tela, vychádza z teba ako ženích, všetkým spôsobuje radosť a prináša božské svetlo.
V tebe, Panna, ako na najčistejšom jasnom nebi si Boh "vybudoval svoj stan", z teba "vyjde ako ženích zo svojej komnaty", ako hrdina vybehne na cestu života a od jedného kraja neba až po druhý kraj neba rozprestrie spásu nad všetkým živým a všetko naplní božským teplom a oživujúcim svetlom.

Alebo iné:

Z rečí blahoslaveného opáta Aelréda (Sermo 20, in Nativitate beatae Mariae: PL 195, 322-324)

Mária je našou matkou

Poďme k jeho neveste, poďme k jeho matke, poďme k jeho najlepšej služobnici, lebo toto všetko je blahoslavená Mária.
Ale čo pre ňu urobíme? Aké dary jej prinesieme? Keby sme jej mohli aspoň vrátiť, čo jej dlhujeme z povinnosti! Dlhujeme jej úctu, dlhujeme jej službu, dlhujeme jej lásku, dlhujeme jej chválu. Dlhujeme jej úctu, lebo ona je Matka nášho Pána, a kto si nectí matku, isto uráža syna. A Písmo hovorí: "Cti svojho otca a svoju matku."
Čo teda povieme, bratia? Nie je ona aj našou matkou? Musíme, bratia, povedať, že je našou skutočnou matkou, lebo sme sa z nej narodili; nie pre svet, ale pre Boha.
Veď veríte a viete, že sme boli všetci mŕtvi, starí, v temnotách a biede. Boli sme mŕtvi, lebo sme stratili Pána; starí, lebo sme boli skazení; boli sme v temnotách, lebo sme odmietli svetlo múdrosti, a tak sme beznádejne hynuli.
No z Márie sme sa narodili oveľa šťastnejšie ako z Evy, lebo z Márie sa narodil Kristus. Starinu v nás nahradila novosť, skazu neporušenosť, temnotu svetlo.
Ona je naša matka, matka nášho života, matka našej neporušenosti, matka nášho svetla. Apoštol hovorí o našom Pánovi: "On sa pre nás stal múdrosťou od Boha i spravodlivosťou, posvätením a vykúpením."
Ona, matka Krista, je teda matkou našej múdrosti, matkou našej spravodlivosti, matkou nášho posvätenia, matkou nášho vykúpenia. Preto ona je našou matkou viac ako naša telesná matka. Z nej sa uskutočnilo naše lepšie narodenie, lebo z nej je naša svätosť, naša múdrosť, naša spravodlivosť, naše posvätenie, naše vykúpenie.
Písmo hovorí: "Chváľte Pána v jeho svätých." Keď treba nášho Pána chváliť v jeho svätých za veľké činy a zázraky, ktoré v nich urobil, o koľko viac ho treba chváliť v tej, v ktorej utvoril seba samého, ktorý je obdivuhodný nad všetky divy!

5. august Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme, ľubovoľná spomienka

Homílie svätého biskupa Cyrila Alexandrijského na Efezskom koncile (Hom. 4: PG 77, 991. 995-996)

Chvála Bohorodičky Márie

Vidím radostné a nadšené zhromaždenie svätých, ktoré sa sem ochotne zišlo na pozvanie svätej Bohorodičky vždy Panny Márie. Aj keď ma zvieral hlboký zármutok, pohľad na zástup svätých otcov mi spôsoboval radosť. Teraz sa u nás naplnilo slovo žalmistu Dávida: "Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu."
Preto ťa pozdravujeme, svätá tajomná Trojica, že si nás všetkých zvolala do tohto chrámu svätej Bohorodičky Márie.
Pozdravujeme ťa, Bohorodička Mária, najvzácnejší poklad na celom svete, nezhasiteľná lampa, koruna panenstva, žezlo pravého učenia, nezničiteľný chrám, miesto toho, ktorého nemôže nijaké miesto obsiahnuť, matka a panna! Skrze teba sa vo svätých evanjeliách nazýva "požehnaným" ten, "ktorý prichádza v mene Pánovom".
Pozdravujeme teba, čo si vo svojom panenskom lone obsiahla toho, ktorý je nekonečný a neobsiahnuteľný. Veď skrze teba je oslávená a zvelebená svätá Trojica, skrze teba je po celom svete oslávený a zvelebený drahocenný kríž, skrze teba plesá nebo, skrze teba sa radujú anjeli a archanjeli, skrze teba utekajú zlí duchovia, skrze teba padol z neba pokušiteľ diabol, skrze teba je padnuté stvorenie prijaté do neba, skrze teba všetko tvorstvo, ktoré strhol ošiaľ modloslužby, prichádza k poznaniu pravdy, skrze teba získavajú veriaci svätý krst, skrze teba máme olej plesania, skrze teba sa po celom svete zakladajú cirkvi, skrze teba sa pohania dostávajú k pokániu.
A čo ešte povedať? Skrze teba jednorodený Boží Syn zažiaril ako svetlo tým, "čo sedeli vo tme a v tôni smrti", skrze teba prorokovali proroci, skrze teba apoštoli hlásali pohanom spásu, skrze teba sa prebúdzajú mŕtvi, skrze teba panujú králi v mene svätej Trojice.
Kto z ľudí je schopný osláviť chvály najhodnejšiu Máriu, ako si ona zaslúži? Ona je matka i panna. Aké obdivuhodné! Tento zázrak ma privádza do úžasu. Kto kedy počul, že by staviteľ nemohol bývať v chráme, ktorý sám postavil?! Kto by sa mal hanbiť za to, že si svoju slúžku vyvolil za matku?!
Preto sa teda všetko raduje. A nám nech sa podarí vzdávať hold a klaňať sa jednote, mať bázeň a úctu pred nerozdielnou Trojicou i chváliť a oslavovať Máriu, vždy Pannu, ako svätý chrám Boží, i jej Syna a čistého ženícha. Lebo jeho je sláva na veky vekov. Amen.

22. august Prebl. Panny Márie Kráľovnej, spomienka

Homílií svätého biskupa Amedea Lausannského (Hom. 7: Sch 72, 188. 190. 192. 200)

Kráľovná svetla a pokoja

Pozri, ako správne ešte pred nanebovzatím zažiarilo obdivuhodné meno Márie po celej zemi a všade sa rozšírila slávna povesť o nej prv, ako sa jej veleba vzniesla nad nebesia. A patrilo sa, aby panenská Matka aj pre česť svojho Syna kraľovala najprv na zemi, a tak až potom slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom v svätej plnosti prenikla do výšin. Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti k čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve.
Keď bola v tele, zakusovala prvotiny budúceho kráľovstva a teraz vystupuje k Bohu v neopísateľnej vznešenosti, teraz zostupuje k blížnym v nevýslovnej láske. Tam ju obklopujú pocty anjelov, tu ju ľudia uctievajú službou. Posluhuje jej Gabriel s anjelmi. Slúži jej Ján s apoštolmi v radosti, že ako panic dostal pod krížom do opatery panenskú Matku. Tamtí sa tešia, že vidia kráľovnú, títo paniu a všetci ju zahrnujú nábožnou oddanosťou.
Ona sa usadila na najvyššom hrade čností, oplýva morom božských darov a priepasťou milostí, ktorými všetkých prevýšila, a bohatým prúdom ich vylieva na veriaci a smädný ľud. Lebo telám prináša zdravie a dušiam liek a má moc vzkriesiť z mŕtvych telo i dušu. Kto kedy od nej odišiel chorý, či smutný alebo bez poznania nebeských tajomstiev? Kto sa nevracal domov natešený a s radosťou, že dosiahol od Márie, Pánovej Matky, čo chcel?
Nevesta oplývajúca toľkými dobrami, matka jediného Ženícha, ľúbezná a premilá v radosti, prameň duchovných záhrad, studňa živých a oživujúcich vôd, ktoré tečú prúdom z Božieho Libanonu, z vrchu Sion až ku všetkým okolitým cudzím národom, z neba privádza rieky pokoja a žriedla milostí. Keď si teda Boh a jeho Syn, kráľ kráľov, za jasotu anjelov, plesania archanjelov a chválospevov celého neba privádzal Pannu panien, splnilo sa proroctvo žalmistu, ktorý vraví Pánovi: "Po tvojej pravici stojí kráľovná v pestrom rúchu, ozdobená zlatom."

8. september Narodenie prebl. Panny Márie, sviatok

Rečí svätého biskupa Ondreja Krétskeho (Oratio 1: PG 97, 806-810)

Staré sa pominulo a všetko sa stalo novým

"Cieľom zákona je Kristus," lebo nás odvádza od zeme a privádza k Duchu. V ňom je totiž naplnenie: keď sám zákonodarca všetko vykonal a dokončil, vniesol do litery ducha. On v sebe samom zhrnul všetko. ®il podľa zákona milosti; ale zákon podriadil, kým milosť harmonicky prispôsobil a pripojil. Nepomiešal a nezamotal to, čo má jedno vlastné, s tým, čo bolo vlastné druhému, ale celkom božsky premenil, čo bolo ťažké, otrocké a tyranské, na to, čo je ľahké a slobodné, aby sme už neboli "otrocky podriadení živlom sveta", ako hovorí Apoštol, ani neboli zapriahnutí do otrockého jarma litery zákona.
Lebo toto je vrchol dobrodení, ktoré sme dostali od Krista, toto je zjavenie tajomstva, vyprázdnenie prirodzenosti, Boh a človek, zbožstvenie prijatého človeka. A tak vzácny a nanajvýš významný príchod Boha k ľuďom musel mať aj nejaký radostný nástup, cez ktorý nám prišiel ten najväčší dar spásy. A to je náplň dnešnej slávnosti, ktorej počiatok je v narodení Bohorodičky, ale záver a cieľ v určenom spojení Slova s telom. Lebo Panna sa rodí, živia ju a rastie, aby sa pripravila za matku Boha, kráľa všetkých vekov. .
A my z toho máme dvojaký úžitok: vedie nás to k pravde a odvádza od otroctva litere zákona a života podľa nej. Akým spôsobom a v akom zmysle sa to deje? Isto tak, že tieň ustupuje príchodu svetla a milosť prináša slobodu namiesto litery. Táto slávnosť je na ich rozhraní: s obraznými symbolmi spája nastupujúcu skutočnosť a staré nahrádza novým.
Nech teda všetko stvorenie spieva a tancuje a nech prispeje niečím primeraným k radosti dňa. Nech majú dnes nebeštania a pozemštania jednu spoločnú slávnosť. Nech všetko, čo je na svete i nad svetom, zjednotí sa v slávení sviatku. Lebo dnes bola Stvoriteľovi všetkého postavená stvorená svätyňa a stvorenie novým, primeraným spôsobom pripravilo nový príbytok Stvoriteľovi.

12. september Mena prebl. Panny Márie, ľubovoľná spomienka

Rečí svätého opáta Bernarda (Hom. 2, 17: PL 183, 70-71)

Meno Panny bolo Mária - Hviezda morská

"A meno Panny bolo Mária," hovorí evanjelista. Chceme niečo povedať aj o tomto mene, ktoré v preklade znamená Hviezda morská a veľmi priliehavo pristane panenskej matke. Veď ju možno tak výstižne prirovnať k hviezde! Lebo ako hviezda vysiela lúč a neporuší sa, tak aj Panna porodila Syna bez porušenia svojho panenstva. Lúč neumenšuje jasnosť hviezdy, ani Syn Panny jej neporušenosť. Ona je teda tá vznešená hviezda, ktorá vyšla z Jakuba, a jej lúč osvecuje celý svet a jej jas sa skveje na nebesiach, preniká do hlbín a rozjasňuje celú zem. Ale ona rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, tá prejasná, neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená nad týmto veľkým a šírym morom, kde sa trbliece svojimi zásluhami a osvetľuje svojím príkladom.
Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchric a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu.
V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista hovorí: A meno Panny bolo Mária. .

15. september SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE, PATRÓNKY SLOVENSKA, slávnosť

Z Rečí svätého opáta Bernarda (Sermo in dom. Infra oct. Assumptionis, 14-15: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 273-274)

Pri kríži stála matka

Na mučeníctvo Panny nás upozorňuje aj Simeonovo proroctvo aj samy udalosti Pánovho umučenia. Svätý starec hovorí o malom Ježišovi: "On je ustanovený na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu - hovorí zasa Márii - "prenikne meč."
Tvoju dušu, preblahoslavená matka, naozaj prenikol meč. Veď keby nebol prenikol ju, nebol by prerazil ani telo tvojho Syna. Lebo keď tvoj Ježiš - nás všetkých, ale osobitne tvoj - vydýchol, jeho duše sa vôbec nedotkla neľútostná kopija, ktorá mu otvorila bok - neušetrila ani mŕtveho, hoci jemu už nemohla uškodiť -, ale tvoju dušu prenikla. Jeho duša tam totiž už nebola, ale tvoju nebolo možno odtiaľ odtrhnúť. Tvoju dušu teda prenikla sila bolesti, aby sme právom oslavovali viac ako mučenicu tú, ktorej súcitná spoluúčasť isto prevyšovala pocit telesného utrpenia.
Či nebolo pre teba horšie ako meč slovo: "Žena, hľa, tvoj syn," ktoré vskutku prebodávalo dušu a prenikalo až po oddelenie duše od ducha? Aká to zámena! Dostávaš Jána za Ježiša, sluhu namiesto Pána, učeníka namiesto Učiteľa, syna Zebedejovho namiesto Syna Božieho, čistého človeka namiesto pravého Boha! Ako by to nepreniklo tvoju najcitlivejšiu dušu, keď už aj naše srdce, hoci je z kameňa a zo železa, rozrýva čo i len spomienka na to.
Nečudujte sa, bratia, keď hovoríme, že Mária bola mučenicou duše. Nech sa čuduje ten, kto zabudol, že Pavol medzi najväčšie hriechy pohanov ráta ich bezcitnosť. To bolo ďaleko od Máriinho srdca, nech je to ďaleko aj od jej služobníkov.
Ale niekto azda povie: "A nevedela vopred, že má zomrieť?" Bezpochyby vedela. "A nedúfala, že čoskoro vstane z mŕtvych?" Dúfala a pevne. "A napriek tomu žialila nad ukrižovaným?" Áno a veľmi. Ináč, ktože si, brat môj, alebo odkiaľ máš tú múdrosť, že sa viac čuduješ spolutrpiacej Márii ako Máriinmu trpiacemu Synovi? On mohol umrieť aj telom a ona nemohla umrieť s ním srdcom? To prvé urobila Kristova láska, od ktorej väčšiu nemal nik; to druhé urobila Máriina láska, po ktorej už inej podobnej nebolo.

Alebo iné:

Z apoštolského listu Quam pulchra pápeža Pavla ©iesteho (AAS 57 [1965], pp. 457-458)

Sedembolestnú vzývajú ako patrónku celého Slovenska

Aká krásna, nesmrteľná, tvorivá a víťazná je viera, ktorú sme dostali od Krista Pána! Očividne to dosvedčujú všelijako skúšané a sužované národy, ktoré sa za krutých prenasledovaní utiekali vždy do Božích chrámov k Pánovmu oltáru alebo k oltáru panenskej Bohorodičky a aj teraz sa utiekajú s takou istou dôverou.
Takúto neochvejnú vieru osvedčil v priebehu storočí aj slovenský ľud, vedený učením a príkladom svätého Cyrila a Metoda, a ani dnes od nej neodpadol.
Veľkou útechou mu bola vrúcna úcta k bolestnej Panne čiže k Sedembolestnej, ktorú odpradávna jednomyseľne vzývajú ako Patrónku celého Slovenska. Keď ju potom začali zvlášť uctievať v šaštínskom chráme na území Trnavskej apoštolskej administratúry, náš predchodca blahej pamäti pápež Pius Jedenásty ju roku tisícdeväťstodvadsaťsedem svojou autoritou potvrdil za nebeskú ochrankyňu tejto krajiny. Táto svätyňa je chýrečná, lebo patrí celému slovenskému národu, sústreďujú sa tam viaceré starobylé archidiakonáty a početné púte veriacich aj zo vzdialenejších krajov: prichádzajú pred starodávnu sochu preblahoslavenej Panny Márie Sedembolestnej a vo vrúcnych modlitbách jej vylievajú svoje žiale a strasti. Okrem toho panovníci a králi bohato obdarili tento chrám cenným zariadením a umeleckými dielami. Biskupi zasa, ba aj rímski pápeži ho štedro zahrnuli duchovnými výsadami. Najmä roku tisícosemstošesťdesiatštyri na trojsté výročie založenia tohto chrámu náš predchodca Boží sluha pápež Pius Deviaty popri niektorých odpustkoch ochotne dovolil korunovať sochu Panny Márie.
Aj my sa chceme pričiniť o vzrast úcty k Panne Márii a preukázať slovenskému duchovenstvu a veriacim našu otcovskú lásku, preto týmto listom z plnosti našej apoštolskej moci natrvalo povyšujeme chrám zasvätený Bohu na počesť preblahoslavenej Panny Márie Sedembolestnej v obci Šaštín na hodnosť baziliky minor.

20. decembra

Z homílií svätého opáta Bernarda v Chválach Panny a Matky (Hom. 4, 8-9: Opera omnia, Edit Cisterc. 4 [1996], 53-54)

Celý svet čaká na Máriinu odpoveď

Počula si, Panna, počneš a porodíš; počula si, že nie z muža, ale z Ducha Svätého. Anjel čaká na odpoveď, lebo sa musí vrátiť k Bohu, ktorý ho poslal. Aj my, Pani, čakáme na slovo zľutovania. My, na ktorých bolestne dolieha výrok odsúdenia.
Hľa, ponúka sa ti cena nášho vykúpenia; len čo dáš súhlas, budeme oslobodení. Všetkých nás stvorilo večné Božie Slovo, a hľa, umierame; tvoja krátka odpoveď nás obnoví a vrátime sa k životu.
Prosí ťa o ňu, láskavá Panna, poľutovaniahodný Adam, vyhnaný so svojím úbohým potomstvom z raja; prosí ťa o ňu Abrahám i Dávid. Vrúcne po nej túžia všetci ostatní svätí otcovia, tvoji otcovia, lebo aj oni bývajú v kraji tône smrti; čaká na ňu celý svet, kľačiac pri tvojich nohách.
A nie neprávom; veď od tvojho slova závisí potešenie chudákov, vykúpenie väzňov, oslobodenie odsúdencov a napokon spása všetkých Adamových detí, čiže celého tvojho rodu.
Panna, neotáľaj s odpoveďou. Odpovedz rýchlo anjelovi, ba skrze anjela samému Pánovi. Povedz slovo a prijmi Slovo: povedz svoje slovo a počni Božie Slovo, vyslov pominuteľné slovo a objím večné Slovo.
Prečo čakáš? Čo sa bojíš? Uver, vyznaj a počni. Pridaj k poníženosti odvahu a k hanblivosti dôveru. Teraz sa nijako nehodí, aby panenská skromnosť zabudla na múdrosť. V tejto jedinej veci sa neboj, múdra Panna, riskovať; lebo hoci sa hanblivosť milo prejavuje v mlčaní, teraz je potrebnejšie oddané slovo.
Blahoslavená Panna, otvor srdce viere, pery vyznaniu a lono Stvoriteľovi. Hľa, ten, ktorého očakávajú všetky národy, klope vonku na dvere. Ak budeš váhať, on odíde a ty znova začneš s bolesťou hľadať toho, ktorého tvoja duša miluje. Vstaň, bež a otvor! Vstaň s vierou, bež s oddanosťou, otvor vyznaním! Povedz: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“