Akatist (z gréčtiny, akatistos - postojačky) má sa spievať a počúvať postojačky. To značí, že veriaci sa ho majú modliť vo vážnom duchovnom postoji, ako evanjelium, s veľkou sústredenosťou a pripravenosťou prijať všetky ponúkané pravdy viery.

Akatist k Bohorodičke

Je to veľkolepý ďakovný hymnus, ktorý už pätnásť storočí žije v srdciach generácií veriacich, ktorí si uchovávajú úctu k Bohorodičke. Je to vynikajúce teologické dielo, hlboko kontemplatívne a oslavujúce Pannu a Božiu Matku. Po stránke literárnej má najvyššiu kvalitu. Je to nádherné a veľmi dôležité liturgické dielo východnej cirkvi.
Pôvodný akatist bol napísaný v gréčtine, neskôr postupne ho prekladali do ďalších jazykov byzantského obradu. V roku 800 ho biskup Krištof z Benátok preložil do latinčiny a tým sa začal šíriť aj na západe. Hymnus s obľubou spievajú v rehoľných komunitách a pri rôznych modlitbových stretnutiach mládeže.
Akatist k Bohorodičke má 13 kondákov a 12 ikosov, teda 25 piesní. Ak prvý kondák nepočítame, dostávame 24 piesní, taký počet, aký má grécka abeceda. Prvý kondák a ikosy sa zakončujú zvolaním raduj sa a každý kondák spevom aleluja. V gréckom origináli prvého akatistu k Bohorodičke boli jednotlivé piesne usporiadané podľa abecedného poriadku a to tak, že prvá pieseň začínala písmenom alfa a posledná končila omegou. Ide o tzv. abecedný akrostich. Toto pravidlo sa však nevzťahovalo na úvodný kondák.

Tématická štruktúra akatistu má dve časti;
Prvá je evanjeliová, historická - od zvestovania po stretnutie so Simeonom v chráme: zvestovanie, Máriin súhlas, vtelenie Božieho Slova do života Panny, návšteva Alžbety, Jozefove trápenie, narodenie Syna Božieho a príchod pastierov, poklona troch mudrcov a obetovanie darov, návrat mudrcov inou cestou, príchod Krista-Svetla, ktorý roznáša tmu hriechu a napokon stretnutie so Simeonom v chráme. V prvej časti ide o teofániu, o prvé historické zjavenie sa Boha v ľudskom tele.
Druhá časť akatistu je dogmatická. Začína ôsmym kondákom a vyjadruje základné články viery o Bohorodičke: panenský život, panenské počatie, Božie materstvo, panenský pôrod, neustále panenstvo, prítomnosť v Cirkvi a stála prostredníčka. V tejto časti ide o zhrnutie mariánskeho učenia viery. Je to veľkolepá oslava Bohorodičky, jej panenstva a materstva, celého jej života.

Ako vznikol akatist

Jeho vznik sa datuje k udalosti zázračného oslobodenia Konštantinopolu z rúk Peržanov a Avarov v roku 626. Podľa ruskej verzie ho zastavil pravdepodobne v tom istom roku neznámy autor, ktorého niektorí hľadajú medzi tromi osobami: Konštantinopolským patriarchom Sergejom (610-638), tamojším diakonom Gregorom Psidijským a archivárom tejto cirkvi Akakim Saviaitom. Druhý z nich - Gregor Pisidijsky - napísal tým istým jambickým veršom svoje diela O stvorení sveta a O náhlení sveta. Iní bádatelia sa nazdávajú, že autorom prvého akatistu je Roman Sladkopevec (+560). Akatist k Bohorodičke je najstarším a stal sa vzorom pre ďalšie. Spočiatku sa slúžil len v konštantinopolskom vlachernskom chráme, kde prvýkrát zaznel po zázračnom oslobodení mesta. Celý hymnus graviduje uprostred týchto slov: anjelského pozdravenia raduj sa, oslavného zvolania raduj sa panenská Nevesta a slovom, ktoré ohlasuje Kristovo víťazstvo nad smrťou - aleluja. Akatist mal miesto v liturgii sviatku Narodenia Bohorodičky 8. septembra. Patriarcha Germanos (715-730) preniesol jeho spev na sviatok Zvestovania Bohorodičke, t. j. na 25. marec. Od 9. storočia mu vo východnej cirkvi patrí sobota pred piatou pôstnou nedeľou, ktorá sa preto volá akatistová.

Zbierky akatistov

Podľa vzoru mariánskeho akatistu vznikali ďalšie. Zbierka akatistov sa volá akatistník. Prvý zberateľ v gréckej cirkvi nie je známy. V Rusku zbierku akatistov vydal vilniansky typograf Skorina v roku 1525. Počet akatistov v jednotlivých vydaniach je rozličný. V Centre Východ-Západ Michala Lacka v Košiciach je akatistník v dvoch zväzkoch. Z 30 akatistov je desať mariánskych. Vydanie je z roku 1992 a patrí vydavateľstvu Sodejstvie. Zaiste je to reedícia niektorého predchádzajúceho vydania.