MARIÁNSKE KŇAZSKÉ HNUTIE

1. januára 2022, Panny Márie Bohorodičky

Ave Mária                                                                                                           

Drahí členovia Mariánskeho kňazského hnutia,

vstúpili sme do veľmi mimoriadneho roku: blízky 8. máj bude jubileom 50. výročia od narodenia Mariánskeho kňazského hnutia, čiže odkedy začal don Stefano Gobbi prijímať od Panny Márie tie posolstvá, ktoré boli neskôr, od roku 1973 po rok 1997 zozbierané v modrej knihe s názvom Kňazom, najmilším synom Panny Márie. Je to veľká príležitosť, aby sme sa seriózne konfrontovali, ako odpovedáme na lásku a výzvu našej Mamy.

V roku 2O21 som mohol aj napriek ťažkostiam v cestovaní kvôli zdravotníckym reštrikciám navštíviť večeradlá v niektorých mestách Talianska, Portugalska, Peru, Kolumbie, Brazílie (aj s duchovnými cvičeniami pre brazílskych kňazov), Bolívie, Mexika (na duchovných cvičeniach pre španielsky hovoriacich kňazov v strednej a južnej Amerike a na Karibských ostrovoch). Bol som v Hondurase a Nikaragui, v USA aj v prítomnosti niekoľkých biskupov a kardinálov. Večeradlá, niekedy veľmi početné, inokedy malé, niekedy slávené vo veľkých kostoloch a inokedy v domčeku s niekoľkými rodinami: navonok odlišné, ale stále to boli večeradlá, o ktoré žiadala naša Mama a prežívané s jej deťmi kňazmi spolu s ďalšími jej synmi a dcérami v ich vlastnom životnom stave, od laikov až po mníšky v klauzúre. Znova som mohol vidieť, ako veľmi je Panna Mária milovaná tými, ktorí ju hľadajú v každom večeradle, ktorí sa modlia, zasväcujú sa jej, ktorí jej zverujú Svätého Otca, svojich biskupov, farárov, svoje národy, niekedy tak sužované, rodinných príslušníkov; akú cenu majú modlitby maličkých! V niektorých prípadoch súvisela moja návšteva s obnovením verejných večeradiel, pozastavených takmer dva roky kvôli súčasným reštrikciám. Ďakujme Panne Márii, ktorá nám vždy pomáha začať a nestrácať odvahu napriek ťažkostiam. Čo sa mňa týka, chcel by som prísť do mnohých ďalších večeradiel a krajín, mnohí naliehavo prosili o návštevu generálneho koordinátora – responsabile, ale keďže som farár, nebolo mi dané dovolenie vzdialiť sa z farnosti viac ako na jeden alebo dva týždne naraz a len párkrát do roka. Ak to bude Panna Mária chcieť, zväčší tento čas, inak budem môcť navštíviť len zopár krajín a zakaždým len na niekoľko dní, ako som to robil doteraz, jej patrí rozhodnutie a nám modlitba, aby sme žili len to, čo si od nás praje Ona.

Pri príležitosti 50. výročia zrodenia Mariánskeho kňazského hnutia budú medzinárodné duchovné cvičenia pre kňazov organizované vo Fatime od nedele 26. júna do 2. júla 2022. Súčasne s duchovnými cvičeniami pre kňazov bude aj obnova pre laikov, od štvrtka 30. júna do nedele 3. júla. Takto sa budeme môcť spoločne modliť a celebrovať svätú omšu v Kaplnke zjavenia. Už mnohí kňazi zo všetkých kontinentov požiadali, aby sa ich mohli zúčastniť. Prosím laikov, aby pozvali svojich kňazov zapojiť sa do nich a ak je to nutné, aj im pomohli podľa ich potrieb.

Som veľmi rád, že v mnohých krajinách sa budú konať ďalšie duchovné cvičenia MKH: kto sa naozaj nemôže zúčastniť  duchovných cvičení vo Fatime, nech sa zúčastní aspoň miestnych cvičení, nenechajte si ujsť túto milosť nepretržitého večeradla. Na zapísanie sa na duchovné cvičenia vo Fatime je potrebné obrátiť sa výlučne na poverenú agentúru, Rusconi Viaggi (Lecco - Italia), ktorá pomôže pripraviť dokumenty potrebné na príchod do Portugalska. Na oficiálnej stránke Mariánskeho kňazského hnutia môžete nájsť link na prihlásenie sa na duchovné cvičenia pre kňazov a na obnovu pre laikov (pozri koniec obežníka).   

Regionálne a národné večeradlá budú naplánované, len čo to dovolia okolnosti, avšak pritom pokračujme a zvyšujme počet našich malých miestnych a rodinných večeradiel. Kde by to bolo potrebné, nech sa začnú opäť verejné večeradlá. Videl som veľa ovocia vo večeradlách detí vedených deťmi a mládeže vedených mládežou, ako to Panna Mária žiadala. Napríklad 31. decembra 1996 nám hovorí: „Prosím vás o nepretržitú, pokornú a vytrvalú modlitbu plnú dôvery. Preto opakujem znova moju žiadosť, aby ste všade šírili večeradlá modlitby a bratstva. Nech sa rozširujú večeradlá medzi kňazmi, ktorí sú mojimi vyvolenými, i medzi veriacimi. Očakávam veľkodušnú odpoveď od detí, aby som ich chránila a bránila pred veľkou skazenosťou, ktorá prenikla celý svet. Žiadam mládež, aby sa schádzala vo večeradlách a tak dospela k novým časom, ktoré som pre ňu pripravila. Vo večeradlách by sa mali zhromažďovať najmä kresťanské rodiny, aby som im mohla pomáhať žiť v dokonalom spoločenstve lásky, otvorené daru života, po ktorom musíte túžiť, ochraňovať ho a brániť.“

Nenechajme padnúť žiadosť Panny Márie, o ktorú nás osobne prosila, naprázdno. Je to vďaka večeradlám, čo si získala naše srdce, chráni si ho vo svojom Nepoškvrnenom Srdci a pokračuje vo svojom pláne.

Blahorečenie o. Nazarena Lanciottiho postupuje, celá dokumentácia je už odovzdaná Kongregácii pre kauzy svätých. Prosím vás o modlitbu, aby mohla byť v krátkom čase ukončená.

Čo sa týka beatifikácie dona Stefana Gobbiho, ďakujem všetkým, ktorí mi poslali pekné svedectvá a všetkým obnovujem žiadosť, aby mi poslali čo najskôr vlastné svedectvá.

1. Je to už päťdesiat rokov, čo nás Panna Mária naliehavo pozýva, aby sme sa zasvätili jej Nepoškvrnenému Srdcu a prežívali svoje zasvätenie. Prostredníctvom dona Stefana Gobbiho zopakovala požiadavku z Fatimy: žiť zasvätenie jej Nepoškvrnenému Srdcu je najlepšia cesta, ako byť chránení v tomto čase, je to najlepšia cesta, pretože ju vybral sám Pán (ako to neskôr povedala sestra Lucia o fatimakých zjaveniach v Pontevedre).

Viera nám umožňuje mať duchovnú interpretáciu histórie, čiže života ľudstva, nielen v tom zmysle, ako nasledovali po sebe fakty a udalosti, ale aj ako kráčala Cirkev k naplneniu času, smerom k Ježišovmu návratu v sláve prostredníctvom udalostí, ktoré charakterizujú „posledné časy“.

Spiritualita Cirkvi mala ohľadom „posledných čias“ svetlo vďaka mnohým svätým, napríklad v roku 2004 citoval don Stefano Gobbi svätého Ľudovíta Máriu z Montfortu o charakteristikách apoštolov posledných čias (O pravej úcte k Panne Márii), Panna Mária nám vysvetlila, že tieto „posledné časy“ je práve doba, ktorú prežívame, hovorila o tom aspoň v 76 posolstvách, pričom sa osobitne zastavila pri kňazoch (napríklad 8. júna 1991 a 8. decembra 1994), keď ich nazvala práve „apoštoli posledných čias“. Ktoré znamenia indikujú, že sme k nim prišli?

Katechizmus katolíckej Cirkvi (č. 675) hovorí, že „pred Kristovým príchodom Cirkev musí prejsť poslednou skúškou, ktorá otrasie vierou mnohých veriacich. Prenasledovanie, ktoré sprevádza jej putovanie tu na zemi, odhalí „tajomstvo neprávosti“ v podobe náboženského podvodu, ktorý prináša ľuďom zdanlivé riešenie ich problémov za cenu odpadnutia od pravdy. Najväčším náboženským podvodom je podvod antikrista, to znamená určitého pseudomesianizmu, v ktorom človek oslavuje sám seba namiesto Boha a jeho Mesiáša, ktorý prišiel v tele“ (2 Sol 2, 4-12, 1 Sol 5, 2-3, 2 Jn 7, 1 Jn 2, 18.22).

Medzi koncom 19. a začiatkom 20. storočia musela Cirkev čeliť rozličným uleteným a zavádzajúcim vlnám a interpretáciám svojej náuky, ktoré neskôr pápež Pius X. definoval v roku 1907 za heretické (v encyklike Pascendi Dominici Gregis). Panna Mária nás začala napomínať už od roku 1830 zjaveniami v Paríži a darom zázračnej medaily s modlitbou „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame“, pokračovala v La Salette, Lurdoch, s vyvrcholením vo Fatime: „Dnes vás pozývam, aby ste hľadeli na veľké svetlo, ktoré sa z Fatimy rozšírilo na udalosti vášho storočia a ktoré je osobitne silné v týchto posledných časoch“ (13. mája 1994), pričom pozývala k modlitbe, zosilnenej vernosti pokániu a sviatostiam. Napokon, pred 50 rokmi nás výslovne učila spoznať znamenia  „posledných čias“.

A tu je jedna veľmi pekná vec: Panna Mária definuje posledné časy ako „moje časy“, pretože je to hodina, v ktorej bude ona počas zdanlivého víťazstva odpadu od Cirkvi ešte viac prítomná, aby viedla  svoje deti a chránila ich vo svojom Nepoškvrnenom Srdci, aby umožnila zázrak milosti a milosrdenstva. „Rozhodujúce chvíle sú veľmi blízko. Ešte krátky čas a potom s nimi, svojimi maličkými deťmi, pošliapem satanovu hlavu i jeho mnohých nasledovníkov a získam víťazstvo, ktoré som už ohlásila“ (3. augusta 1974)... Zasvätení jej Nepoškvrnenému Srdcu, kňazi spolu s rehoľníkmi a laikmi, všetci hriešnici, avšak skrytí v Nepoškvrnenom Srdci a ktorí sa stali „maličkí“ na ceste svätosti, ktorú Ona odporučila, budú nástrojom Nepoškvrnenej pre víťazstvo a hodinu triumfu jej Nepoškvrneného Srdca. 

Z týchto slov teda rozumieme, že jediná vec, o ktorú nás Panna Mária žiada, je prežívať zasvätenie jej Nepoškvrnenému Srdcu: praktizovať tri záväzky MKH a mať najväčšiu možnú, absolútnu dôveru v ňu: „Odpovedajte stále jedine hrdinskou dôverou vo mňa! Jedine tú od vás potrebujem, moje malé deti, aby som rozdrvila hlavu svojho protivníka, zatiaľ čo on sa bude snažiť uštipnúť moju pätu tým, že bude robiť nástrahy vám, moji najdrahší synovia“ (8. júla 1977).

V ktorých situáciách, v akých ťažkostiach, ktoré charakterizujú „posledné časy“, osobitne dnes, treba mať hrdinskú dôveru? Okrem osobných a rodinných problémov sú tu aj spoločenské a cirkevné ťažkosti. Napríklad ťažkosť, ktorú majú ešte mnohí z nás zúčastňovať sa slobodne na sláveniach našej viery, predovšetkým Eucharistie: v mnohých krajinách je stále umožnený vstup do kostola len zopár osobám naraz, na rozdiel od preplnených miest ako sú divadlá, kiná alebo obchodné centrá či zábavné miesta, alebo problémy Cirkvi brániť práva veriacich mať účasť na týchto svojich sláveniach.

1. Panna Mária sa odvoláva aj na ťažkosť, ktorá sa prejavuje stále viac: zostať verný evanjeliu a katolíckej náuke. Jedna časť Cirkvi má tendenciu (alebo pokušenie) „meniť ju“, ako napríklad tí, ktorí sú proti súčasným vyhláseniam Kongregácie pre náuku viery o rodine (15. marca 2021) alebo ktorí spochybňujú prvenstvo Eucharistie, jej realitu obety a nevyhnutnosť byť v Božej milosti na jej prijatie.

Dokonca sa zdá, že v Cirkvi sa chce stále jednoznačnejším a pyšnejším spôsobom presadiť tá myšlienka, ktorá je voči evanjeliu alternatívna, teda v niektorých bodoch mu protirečí a smeruje k tomu, že hlásanie viery sa vyprázdni z jej zmyslu, z ohlasovania spásy. Miesta zasiahnuté touto myšlienkou sú esenciálne: Eucharistia, rodina, antropológia, Cirkev ako cesta, pravda a život. Videli sme jasný príklad tohto v Európe v máji minulého roku, s niektorými vzburami, ktoré sú len vrcholom ľadovca, ktorý je ešte ponorený, ale nevie sa dočkať, kedy vystúpi a zmení Cirkev podľa myšlienky, ktorá je proti evanjeliu. Treba byť na pozore: proti evanjeliu je nielen to, čo je proti láske, proti chudobe, je predovšetkým to, čo je proti náuke, z ktorej kresťanská láska a ktorákoľvek iná čnosť prijíma svoj zmysel a svoju hodnotu. Prvý prejav lásky spočíva v pomoci blížnemu, aby poznal Božiu lásku a žil v Božej milosti. Panna Mária nám chce pomôcť dať veci na „svoje miesto“, kým „veľké súženie“ sa naopak snaží rozvrátiť ich: vskutku, práve preto, že táto alternatívna myšlienka je proti evanjeliu, chce, aby sme uverili, že jej prostredníctvom sa konečne dôjde k opravdivému evanjeliovému životu, konečne ku slobode, a že cesta spásy napokon prejde týmito zmenami! Je to rovnaká cesta ako u Judáša: aj on sa vzbúril, pretože chcel donútiť Ježiša, aby šiel inou cestou.   

Panna Mária nám tieto veci oznámila veľmi dobre: „Marxistický ateizmus všetko nakazí; ako jedovatá hmla prenikne všade a zadusí vieru mnohých mojich detí. Bude prevracať pravdy obsiahnuté v evanjeliu“ (9. novembra 1975). „Tak sa kazí pravda bludom. Blud sa šíri najnebezpečnejším spôsobom, totiž ako nová metóda, prispôsobená pomôcť pochopiť pravdu; a končí to podvrátením samotných právd, ktoré sú základom katolíckej viery. Nepopierajú sa otvorene, ale prijímajú sa dvojzmyselným spôsobom a tak sa prichádza v náuke k najnebezpečnejším kompromisom, aké kedy boli. Nakoniec sa ešte hovorí a diskutuje, ale už sa neverí a tma bludu sa šíri. Zmätok, ktorý sa chce zmocniť vlády vo vnútri Cirkvi a podkopať jej pravdy, je prvým znamením, ktoré vám s istotou ukazuje, že pre ňu nastala doba očisty“ (28. januára 1979).

Osobitným spôsobom nám vysvetľuje 13. júna 1989, ako jednajú, aj keď sa pokladajú za veriacich a dokonca prijali svätenie, ako sa pokúšajú „zmodernizovať“ vieru Cirkvi alebo ju zmeniť podľa ľubovôle: „ospravedlňovať hriech a predstavovať ho nie ako zlo, ale ako hodnotu a dobro. Tak sa radí dopúšťať sa ho ako spôsobu uspokojovania potrieb vlastnej prirodzenosti a ničí sa tak koreň, z ktorého sa môže zrodiť ľútosť a vyhlasuje sa, že vyznávať hriech už nie je nutné. Zhubným ovocím tejto zlorečenej rakoviny, rozlezenej v celej Cirkvi, je vymiznutie individuálnej spovedi v každej časti. Duše sú vedené k životu v hriechu, odmietajúc dar Života, venovaný nám Ježišom... Cirkev, ustanovená Kristom, je jediná: svätá, katolícka, apoštolská, jedna, založená na Petrovi. Ako Ježiš, tak i Cirkev ním založená, tvoriaca jeho mystické telo, je Pravda, Život a Cesta. Cirkev je Pravda, lebo jej jedinej Kristus zveril úlohu chrániť v celistvosti celý poklad viery.“ Títo „falošní veriaci“ sa snažia tiež „zničiť tieto pravdy falošným ekumenizmom, vedúcim k prijatiu všetkých kresťanských cirkví tvrdením, že každá z nich má časť pravdy. Zaoberá sa plánom založiť jednu ekumenickú univerzálnu cirkev, vytvorenú splynutím všetkých kresťanských vyznaní, medzi nimi Cirkvi katolíckej ... snaží sa premnohými podlými spôsobmi napadnúť úctu Cirkvi ku sviatosti Eucharistie. Oceňuje u nej len aspekt Večere, smeruje k minimalizovaniu jej sviatostnej hodnoty, snaží sa poprieť Ježišovu skutočnú osobnú prítomnosť v konsekrovaných hostiách. Preto boli postupne potlačené všetky vonkajšie znaky, ktoré sú ukazovateľmi viery v Ježišovu skutočnú prítomnosť v Eucharistii, ako je pokľaknutie, verejné adoračné hodiny, úctyhodný zvyk obklopovať svätostánok svetlami a kvetmi.“

1. Ďalšia veľká ťažkosť, ktorá ako sa zdá, rastie stále viac, sa týka rozlišovania. Zdá sa, že mnohí,  laici, rehoľníci i kňazi sú dezorientovaní v tomto veľkom zmätku a nachádzajú viacej istoty a podpory v nerozvážnych prúdoch aktuálnych myšlienok, niekedy v politických prúdoch než v slove Evanjelia a v učení Cirkvi. Tak sú v súčasných problémoch väčšmi odrazom iba ľudskej logiky ako „svetlá sveta“ (Mt 5, 14), ktorí, keď sa nenechajú osvietiť evanjeliom, tápajú vo tme, a namiesto toho, aby boli vernými apoštolmi, riskujú, že budú apoštolmi zmätku, ak nie vzbury. Kto chce byť verným a usiluje sa všetkými silami prežívať zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, trpí tiež kvôli týmto tlakom, ktoré sú stále silnejšie, prenikavejšie a zákernejšie. Niekedy sa môže stratiť odvaha, ale Panna Mária nechce, aby sme sa nechali zmiasť skľúčenosťou:

„Nech vás nezarmúti hodina, ktorú práve prežíva ľudstvo ako nové Getsemany; nestrácajte odvahu, keď vidíte, že zlo dosahuje dnes vo svete prevahu; nedeste sa satana, ktorý dosahuje vrchol svojho diabolského panstva“ (11. apríla 1993). „Majte dôveru k vašej nebeskej Matke, ktorá je vám vždy nablízku, aby bola pomocou a posilou vášho kňazstva. Vidím vaše nespočetné ťažkosti; počujem všetky vaše prosby; som nablízku, aby som vás posilnila vo vašej osamelosti; dávam vám útechu uprostred toľkých trpkostí. Nemajte pocit opustenosti. I keď pole apoštolátu je tak často vyprahlé a neľahké; i keď okolie, ktoré vás obklopuje, vám kladie prekážky vo vašej kňazskej službe; i keď sa tak často zdá, že ťarcha ľudskej slabosti vás drví, nestrácajte nikdy odvahu! Som stále pri vás, ako dobrá a pozorná Mama vás podopieram, vediem vás, potešujem vás, dodávam vám odvahy, zbieram vaše slzy ako drahocenné perly a uchovávam každú vašu námahu vo svojom Nepoškvrnenom Srdci“ (21. októbra 1993). „Dostávam pre vás dar Ducha Svätého, ktorý zostupuje na vás, aby vás upevnil vo vašej kňazskej službe a urobil vás apoštolmi druhej evanjelizácie. Nech je vaše hlásanie evanjelia založené na skale apoštolskej viery, aby ste sa stali odvážnymi svedkami viery v týchto časoch veľkej apostázy. Nermúťte sa, keď vidíte, že bludy sa dnes otvorene vyučujú, rozširujú a nasledujú. Nestrácajte nikdy odvahu! Buďte vernými služobníkmi Kristovho Evanjelia a hlásajte všetky pravdy katolíckej viery a tak sa stanete svetlom, postaveným na svietniku, žiarivými fakľami, postavenými na výšinách, aby osvetľovali tieto časy veľkej temnoty“ (22. februára 1994). „Mojou úlohou je zmývať z vás každú škvrnu ... Pomáham vám, aby ste boli vo svete a neboli zo sveta, lebo túžim, aby ste patrili všetci vždy a len môjmu Synovi Ježišovi“ (31. decembra 1995). „Aké ťažké sú dni, ktoré prežívate! Je to záverečná doba očisty a veľkého súženia. Celé ľudstvo je v moci zlých duchov a Cirkev je preniknutá búrlivým vetrom bludov, rozdelení, nevery a odpadu. Musíte vydržať bolestnú ťarchu tejto situácie. Ste povolaní niesť kríž celej Cirkvi. Preto vám bolo určené, aby ste tak, ako ešte nikdy predtým, pocítili útechu mojej materskej nežnosti: budem vás tešiť a posilňovať vo svojom náručí. Preto vás žiadam vojsť navždy do útočišťa môjho Nepoškvrneného Srdca“ (27. júna 1996).    

Cirkev prežíva čas Ježišovho umučenia, avšak životom v Nepoškvrnenom Srdci Panny Márie môže byť plodná, môže žiť  materským životom pre celé ľudstvo, ktoré sa bude na ňu pozerať, keď sa vráti k vyžarovaniu svetla nielen vo svojej náuke, ale aj v živote svojich detí.

Hľa prečo nás Panna Mária prosí, aly sme sa modlili vo večeradle, aby sme ich rozširovali: lebo len tak sa naučíme žiť svoje zasvätenie jej Nepoškvrnenému Srdcu: „Preto vás žiadam často sa schádzať vo večeradlách, aby ste mi tak darovali veľkú silu modlitby, ktorou môžem zasahovať u svojho Syna, aby vám urýchlene vyžiadal od Otca dar nových a druhých Turíc pre Cirkev a pre celé ľudstvo“ (26. mája 1985), a tiež „Keď svoje zasvätenie žijete, váš život bude skutočne premenený. Naučím vás svojmu spôsobu cítenia, videnia, modlitby a lásky. Dám vám svojho ducha a urobím vás stále menšími, prostejšími a pokornejšími. Naučím vás dôverovať len a jedine Bohu. Čím viac bude pribúdať pochybností a popierania, tým viac budete v ňom nachádzať svoju istotu a budete o tom vydávať svedectvo“ (9. npvembra 1975).

Občas by sme sa mali pýtať: šírime večeradlá zo zbožnosti, iba preto, že sa nám páči, čo povedala Panna Mária don Stefanovi Gobbimu, alebo preto, že rozumieme, že nás Ona povolala pre tento čas? Večeradlá, o ktoré nás prosí Panna Mária a zasvätenie sa jej Nepoškvrnenému Srdcu nie sú len jednoduchá pobožnosť, ale sú povolaním, povolaním žiť v Cirkvi v tomto čase s ňou, ako ona a pretože ona chce intervenovať naším prostredníctvom.

1. Ako teda môžeme prežívať 50.-te výročie narodenia Mariánskeho kňazského hnutia? Vyprosujme si predovšetkým milosť objaviť znovu dar zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.  „Pred mnohými rokmi som vtlačila svoj obraz do plášťa môjho malého Juana Diega, ktorému som sa zjavila. Dnes chcem vtlačiť svoj obraz do srdca a života každého z vás. Týmto spôsobom ste poznačení mojím ľúbezným znamením, ktoré vás odlišuje od tých, ktorí sa dali zviesť šelmou a ktorí nosia jej bohorúhavé znamenie. Drak a šelma nič nezmôžu proti tým, ktorí sú poznačení mojou pečaťou“ (12. novembra 1981).

Koľkokrát nás drak zasahuje tisícmi spôsobmi utrpenia, avšak pozemské utrpenia nie sú najväčším problémom: jeho hlavným cieľom je, aby sa veriaci naučili žiť bez Boha a myslieť si, že sú aj tak dobrí a veriaci. Toto je jeho najväčšia zákernosť, ktorej tí, čo sú poznačení pečaťou Panny Márie, zasvätení jej Nepoškvrnenému Srdcu, budú čeliť s láskou a zvíťazia, aj za cenu ťažkého a bolestného svedectva.

Jeden príklad zákernosti: v tomto čase núdzového stavu v zdravotníctve sa zdá, že každá činnosť musí byť preniknutá uvažovaniami o fyzickom zdraví a inklinuje sa k tomu, že duchovné zdravie sa dáva na druhé miesto a prispôsobuje sa mu sviatostný život. Občas sa dokonca zdá, že v niektorých častiach Cirkvi existuje zhovievavosť voči tým, ktorí vyučujú myšlienky proti evanjeliu, a naproti tomu tvrdosť voči tým verným laikom a kňazom, ktorí by sa chceli riadiť liečbou považovanou za „neoficiálnu“ svetovými zdravotníckymi direktívami, aj keď sú účinné a ocenené v mnohých národoch. Tieto osoby, aj keď sú verné evanjeliu, sú považované za škodlivé a protievanjeliové, na rozdiel od tých, ktorí proti evanjeliu učia a zapríčiňujú duchovnú škodu, ktorá môže viesť k večnému zatrateniu. Niektorým novým ľudským pravidlám boli dané morálne hodnoty, pričom sa relativizuje,  až anuluje morálna závažnosť niektorých evanjeliových učení. Je tu nebezpečenstvo takého života, o ktorom povedal Ježiš:  „No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy. Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov"  (Mk 7, 7-8). Je veľmi veľa zmätku. Keď si opäť čítame Katechizmus (č. 675) zdá sa, že tento antikristovský rozmer sa vynára v tom, čo sa deje v týchto „posledných časoch“.

Panna Mária sa nám prihovárala mnoho rokov, aby nás naučila uvažovať: predovšetkým, že súčasná kríza nie je zdravotnícka, ale morálna. Ak je zdravotnícka závažná, tá morálna je nemierne horšia. Panna Mária sa nikdy nezamiešala do tohto konkrétneho druhu problémov, a keď, tak opakovane volala k zasväteniu sa jej Nepoškvrnenému Srdcu pre návrat k Bohu so silou a láskou. Veľké trápenie nie je jedným druhom zdravotných epidémií, ale ničivá kríza viery, ktorá umožní veľkému drakovi zvrhnúť na zem tretinu nebeských hviezd, kňazov, ktorí vo svojom čase nechajú v temnote veriacich, Cirkev i svet. Zo sociálnych kríz sa bez návratu k Bohu nevyjde. Dajme si pozor a nenechajme sa zmiasť. To, čo veľmi silno potrebujeme, je duchovné chápanie života a problémov, ktorým čelíme. Panna Mária k nám hovorí neustále v týchto pojmoch. Preto nechala vzniknúť Mariánske kňazské hnutie a prosí nás, aby sme si urobili útočište v jej Nepoškvrnenom Srdci a boli jej materinskou pomocou pre Cirkev v týchto „posledných časoch“, jej vernou prítomnosťou a potechou v skúške.

Pri príležitosti 50.-teho výročia od narodenia Mariánskeho kňazského hnutia si dajme pozor na každodenné láskyplné prežívanie nášho zasvätenia sa jej Nepoškvrnenému Srdcu, v jednote života s ňou, v prosbe o dar Ducha Svätého, aby sme boli verní evanjeliu a náuke Cirkvi, aby sme obetovali ťarchu súčasných ťažkostí, niekedy veľmi veľkých, za odčinenie a na príhovor za toho, kto nepoznal Božiu lásku, aby sme bránili prejavom vzbury a odpadu, ktoré už vyšli na svetlo i tých, ktoré sú ešte skryté, aby sme boli v Cirkvi tým, čo od nás Panna Mária čaká, a učme sa ďakovať jej, pretože sme boli povolaní, aj keď nehodne, aby sme boli jej spolupracovníkmi: „Mám s vami veľký plán: Všetci mi odpovedzte veľkodušne!“ (12. novembra 1981).

Info pre FATIMU:

https://rusconiviaggi.com/it/destinations/movimento-sacerdotale-mariano-...