Nachádzate sa tu

Domov

Homília o. arcibiskupa Mons. B.Bobera - FS -2.5.2020

Fatimská sobota

Košice – Furča 2. mája 2020

Milí bratia v kňazskej a diakonskej službe, drahí bratia a sestry v Kristovi, ktorí nás sledujete cez internetové vysielanie!

Sme duchovne zjednotení vo večeradle, kde čítame Božie Slovo, uvažujeme nad ním a spoločne slávime Eucharistiu. Spolu s Pannou Máriou, v dnešnú prvú májovú sobotu sa modlíme, aby nám pomohla dostať sa bližšie k Ježišovi. Modlíme sa za pokoj vo svete, za odvrátenie pandémie, za posilnenie našich rodín a za duchovné povolania.

Božiu Matku prosíme o silu a statočnosť, aby sme zostali verní Cirkvi, ktorú založil jej Syn, lebo vidíme, že viac ako strach z vírusu, nám škodí nejednota, povýšeneckosť a prílišná kritika.

Na kritiku zvonku sme si už akosi zvykli. V každej dobe boli veriacim adresované posmešky a výčitky, ktoré neraz vyústili do prenasledovania. Koľkokrát sme aj v našich časoch počuli výčitku adresovanú na adresu Cirkvi: To, čo hovorí Cirkev, je neprípustné! Takto vehementne bola neraz skritizovaná snaha veriacich o záchranu nenarodených detí, takto bol vysmiaty boj proti eutanázii, ale aj boj za rodinné hodnoty. Vždy keď Cirkev pripomenula Božie prikázania a Božiu zvrchovanosť nad týmto svetom, vždy bola označená za spiatočnícku a stredovekú.

Časom sa ale ukazuje, že Boh si vždy nájde spôsob a cestu, ako dať o sebe vedieť, ako sa ľuďom pripomenúť. Skutočnosť, že on je pánom času i večnosti, nám dokazuje aj obdobie, ktoré prežívame teraz počas korona-krízy, keď si viac ako inokedy uvedomujeme svoje hranice a limity. Zrazu viac vnímame pravdu o svojom bytí – my totiž nie sme pánmi sveta, ani života. Je tu Boh, ktorý nás nesmierne prevyšuje a zároveň nesmierne miluje.

Toto nám vždy pripomínala Božia Matka Panna Mária pri každom svojom zjavení: Vráťte sa k Bohu a budete šťastní! Modlitby, pôsty a všetky aktivity, ktoré akoby združovali duchovnú silu veľkej prosby smerujúcej k Bohu, zmierňujú dopady akejkoľvek krízy. Preto sa vám chcem poďakovať za vaše obety a pravidelné modlitby. Toto je sila, ktorá pozitívne vplýva na ľudské srdcia i mysle, spôsobuje nevysvetliteľné situácie a pohýňa nás k rozumnej spolupráci s výdobytkami vedy a medicíny. Áno, toto je najlepší model, keď sa nespoliehame iba na vyspelosť systému, ale pripájame aj prosbu o Božiu pomoc. A na druhej strane, nepodceňujeme ani riziká, ale rešpektujeme všetky opatrenia. Lebo Božia milosrdná ruka nás vychováva k trpezlivosti, aby sme si teraz, v odlúčení, uvedomili aj to, aké je vzácne, keď môžeme ísť každý deň na svätú omšu, k spovedi a k sviatostiam. Nič nie je samozrejmé! A človek nie je všemohúci! Človek nie je Boh!

Toto si teraz musia pripustiť aj najväčší kritici Cirkvi, ktorí tieto skutočnosti doteraz akoby prehliadali. No, horšia ako kritika Cirkvi zvonku, je kritika zvnútra, z vlastných radov.

Všímam si v poslednom období, že povstalo veľa takzvaných prorokov, ktorí vraj najlepšie vedia čo teraz Cirkev potrebuje a ako by mali reagovať biskupi a kňazi, ako by sa mali pobiť so štátnou mocou a urýchlene otvoriť kostoly pre všetkých. Chápem, že sme už všetci unavení z reštrikcií, a že potrebujeme duchovný pokrm a Eucharistiu, ale nechať sa strhnúť takouto zle nasmerovanou horlivosťou je prinajmenej zmätočné a zavádzajúce pre ostatných veriacich.

Spomínam si, akú veľkú kritiku zožal Svätý Otec František od vlastných katolíkov, keď sa pred niekoľkými rokmi jasne postavil za zrušenie trestu smrti. Vtedy mnohí teológovia doslova zúrili a hľadali argumenty proti vyjadreniam pápeža.

Je to ako v dnešnom čítaní z evanjelia. Niektorí učeníci nemohli počúvať Ježišove slová o tom, že im dá jesť svoje telo a piť svoju krv, preto ho najprv kritizovali, pohoršovali sa na ňom, a nakoniec od neho odišli (Jn 6, 60-69). Koľkí z našich vlastných aj dnes kritizujú Svätého Otca, lebo obhajuje migrantov, lebo si nekľakne pri adorácii, lebo je ináč oblečený ako jeho predchodcovia, lebo je príliš tvrdý pri téme zneužívania, alebo že sa teraz rázne nepostaví za zrušenie obmedzení v kostoloch... je toho veľa, za čo ho neustále kritizujeme, my vlastní! Niektorí sa dokonca neštítia vysloviť vetu, že ako pápeža uznávajú len toho emeritného – Benedikta!

Kam sme sa to dostali? Asi presne tam, kde učeníci, keď sa pohoršovali a kritizovali samého Krista. Táto kritika a nespokojnosť v našich vlastných radoch je vlastne veľkým sebectvom – túžbou chcieť prerobiť Cirkev podľa seba, podľa svojich názorov a myšlienok. No Boh má iný plán a dáva nám to najavo aj teraz. On otrasie všetkými našimi istotami – aj tými duchovnými.

Nedávno sa medzi nami strhla ďalšia polemika o tom, či je podávanie svätého prijímania na ruku dovolené, alebo nie. Niektorí to dokonca vnímali ako najväčší hriech. Odvolávali sa na výroky kardinála Saraha, ktorý svoje myšlienky napísal oveľa skôr než začala korona-kríza. Teda, ani on, ani nikto iný si doteraz nevedel predstaviť, že okolnosti sa zmenia natoľko, že na tento čas, v rámci Konferencie biskupov Slovenska, povolíme sväté prijímanie na ruku. Mimoriadna situácia si vyžiadala aj tento spôsob. Nerobíme to z roztopaše, ale preto, že chránime zdravie a ľudský život. A nakoniec, Ježiš sa neštítil nášho ľudského tela, dokonca sa narodil v špinavej maštali. Jediné, čo mu bráni vstúpiť, je nečisté ľudské srdce.

Panna Mária vo svojich zjaveniach a posolstvách nikde nespomína, že prijímanie na ruku je hriech. Ona vždy prízvukovala, že čisté a pokorné srdce je podmienkou k svätému prijímaniu Ježišovho Tela a Krvi.

Drahí bratia a sestry! Buďme jednotní, aj cez úctu k našim predstaveným – zvlášť k Svätému Otcovi. Všímajme si jeho výzvy, lebo aj cez neho pôsobí Duch Svätý vo svojej Cirkvi. Nepohoršujme sa nad nepodstatnými vecami, príliš nekritizujme, lebo to je cesta nespokojných učeníkov, ktorí Ježiša nakoniec opustili. Zostaňme blízko pri Panne Márii a prosme ju, aby zostala s nami, aby sa s nami modlila. Svätý Otec nás v máji vyzýva, okrem mariánskych litánií, aj ku každodennej modlitbe posvätného ruženca. Pripojme sa k tejto výzve, a spolu s Pannou Máriou prispejme k ozdraveniu sveta, aby sa ľudia vrátili k Bohu a aby ožila ich viera! AMEN

 Kalendár modlitieb

Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017Fatima1917 - 20171917 - 2017